Zamestnávateľ, ktorý zabezpečuje svojim zamestnancom ubytovanie, si takéto výdavky môže uplatniť ako daňové iba v prípade, ak ide o ubytovanie:
- vo vzťahu k zamestnancom v pracovnom pomere a
- vo vlastných alebo prenajatých budovách zatriedených do kódov Klasifikácie stavieb 112 (Dvojbytové a viacbytové budovy) a 113 (Ostatné budovy na bývanie) štatistickej klasifikácie stavieb a
- prevažujúca činnosť zamestnávateľa je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke.
U zamestnávateľa, u ktorého nie sú súčasne splnené tieto podmienky, sú výdavky na zabezpečenie ubytovania pre zamestnancov len daňovo uznateľné, ak je tento nepeňažný benefit upravený a dohodnutý v pracovnej/kolektívnej alebo inej obdobnej zmluve alebo v internom predpise a zároveň celá výška benefitu je zdanená zamestnancom.
Ubytovanie, ktoré je zabezpečené zamestnávateľom pre zamestnanca vo forme nepeňažného plnenia predstavuje oslobodený príjem u zamestnanca, ktorý je voči zamestnávateľovi v pracovnom pomere, pričom výška oslobodenia závisí od trvania pracovného pomeru:
- pracovný pomer trvá 24 mesiacov a viac, oslobodenie sa uplatní v úhrnnej sume najviac 350 € mesačne,
- pracovný pomer trvá menej ako 24 mesiacov, oslobodené je zabezpečené ubytovanie v úhrne najviac do výšky 100 € mesačne.
Ak ubytovanie nie je zabezpečené počas celého kalendárneho mesiaca, uvedené limity sa uplatnia proporčne podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené. Ak hodnota ubytovania je vyššia ako sú zákonom stanovené limity, predstavuje zdaniteľný príjem zamestnanca len suma nad takto ustanovenú hranicu.