Posudzovanie socioekonomického dopadu spoločností

Nahliadnite do zistení štúdie

Podľa spoločnosti McKinsey & Company je zatiaľ len málo jasné a nepanuje zhoda na tom, ako obchodné aktivity firiem ovplyvňujú ekonomiku a spoločnosť. Napriek tomu už vzniklo na túto tému niekoľko štúdií, ktoré boli sprostredkované širokej verejnosti. V posledných rokoch sa čoraz viac hovorí o potrebe vyhodnocovať pridanú hodnotu podnikov pre spoločnosť.

Subjekty používajú množstvo rozličných prístupov k posúdeniu svojho socioekonomického dopadu. Napriek tejto rozmanitosti možno rozlíšiť dva hlavné typy prístupov. Prístup založený na sociálnych výsledkoch sa zameriava na pozitívne sociálne dopady organizácií (viac než na finančné prínosy). Takýto prístup vníma pozitívny sociálny dopad ako pridanú hodnotu. Prístup založený na obchodnej hodnote kvantifikuje vyvolané pozitívne finančné účinky. Žiaľ, v súčasnosti chýbajú dohodnuté normy na posúdenie tohto vplyvu. Rôzne organizácie používajú na meranie a sledovanie dopadu rôzne metódy a techniky.

Existuje niekoľko dôvodov, prečo je odvodenie pridanej hodnoty veľmi zložité a komplikované. Zvyčajne sa hlavné účinky socioekonomických vplyvov ťažko kvantifikujú, hodnotenia sa uskutočňujú mimo organizácie, čo komplikuje kontrolu, a pri tejto činnosti je potrebné uznať rôzne externé faktory. Máme za to, že štúdie spoločností McKinsey & Company a Mazars na Slovensku stoja za zmienku vďaka svojim priekopníckym odhadom pridanej hodnoty vytváranej firmami.

Spoločnosť McKinsey & Company identifikovala cesty, ktorými ekonomická hodnota z podnikov prúdi do domácností a do hospodárstva prostredníctvom toku hodnôt. Medzi priamo merané cesty patria:

• Príjmy z práce (mzdy a príplatky)
• Kapitálové príjmy
• Dane
• Investície do kapitálových aktív
• Platby pre dodávateľov

Štúdia približne odhaduje spotrebiteľský prebytok (rozdiel medzi tým, čo sú spotrebitelia ochotní zaplatiť, a tým, čo zaplatia) na 40 centov na 1 USD príjmov spoločnosti. Táto odhadovaná hodnota sa interpretuje ako pridaná hodnota pre spotrebiteľov vďaka zníženiu cien (napr. v dôsledku technických zlepšení).

V socioekonomickej štúdii Mazars z roku 2022 pre spoločnosť Lidl Slovensko sme merali hodnotu priamo distribuovanú do slovenského hospodárstva na peňažnej báze prostredníctvom nasledovných prvkov:

• Nákupy
• Odvedené dane
• Výdavky na ľudské zdroje
• Spotreba energií
• Výdavky na právnu podporu
• Výdavky na PR
• Platby spojené s povinnosťami v oblasti obehového hospodárstva

Taktiež sme tieto toky do slovenského hospodárstva kategorizovali podľa typu príjemcu, ktorými sú: pracovníci, súkromný sektor, mestá, štát a tretí sektor. Okrem priamo meraných hodnôt sme odhadli aj vyvolanú hodnotu pre slovenské hospodárstvo na úrovni 58 centov na 1 EUR meranej distribuovanej hospodárskej hodnoty spoločnosti Lidl Slovensko do slovenskej ekonomiky. Odhad sme vypočítali pomocou Leontievovho modelu. Podobnú socioekonomickú štúdiu pomocou Leontievovho modelu zverejnil Lidl Poľsko v roku 2021. V Poľsku podľa odhadov Lidl generoval vyvolanú hodnotu 29 grošov na 1 PLN reálnej hospodárskej hodnoty distribuovanej do hospodárstva.

V socioekonomickej štúdii spoločnosti Mazars na Slovensku taktiež uvádzame rozdiely medzi účinkami vyplývajúcimi z priamych tokov peňazí zo štátnej podpory do najmenej rozvinutých regiónov a ekonomickými prílevmi realizovanými prostredníctvom významnej obchodnej siete, ktorú Lidl v týchto najmenej rozvinutých regiónoch v priebehu rokov vytvoril. Nahliadnite do jednostránkového dokumentu, ktorý sumarizuje kľúčové zistenia uvedenej štúdie Mazars.

Nahliadnite do zistení štúdie

Celkovo predpokladáme rastúci potenciál podobných socioekonomických štúdií v rôznych hospodárskych odvetviach s cieľom lepšie rozpoznať pridanú hodnotu dosiahnutú vďaka fungovaniu podnikov s dobre zavedenými vzťahmi so zainteresovanými stranami na štátnej alebo regionálnej úrovni.