Mzdový špeciál: Čerpanie dovoleniek v roku 2023

Kto má nárok na dovolenku?

Nárok na dovolenku majú všetci zamestnanci, ktorí pracujú u zamestnávateľa na trvalý pracovný pomer (aj zamestnanci, ktorí pracujú na kratší pracovný úväzok). Naopak, nárok na dovolenku nevznikne zamestnancom, ktorí pracujú formou dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Základná výmera dovolenky je najmenej 4 týždne a pre zamestnanca, ktorý v danom roku dovŕšil 33 rokov, alebo sa trvale stará o dieťa, je 5 týždňov.

V prípade, ak zamestnanec dovŕši vek 33 rokov, jeho zvýšený nárok na dovolenku je priznaný v plnej výške nezávisle od toho, v ktorom mesiaci kalendárneho roka dosiahol vek na priznanie dovolenky. To však neplatí v prípade zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa. Takémuto zamestnancovi sa zvýšený nárok dovolenky kráti pomerne podľa dátumu, od ktorého trvalá starostlivosť o dieťa nastala alebo zanikla (oznámenie o vzniku/zániku trvalej starostlivosti o dieťa zamestnanec oznamuje zamestnávateľovi písomne).

V prípade, ak má zamestnanec rozvrhnutú pracovnú dobu nerovnomerne, pre výpočet dní nároku je potrebné vedieť jeho priemerný počet pracovných dní za jeden týždeň v aktuálnom roku, ktorý vynásobíme počtom týždňov dovolenky, na ktorý mu vznikol nárok.

Príklad: Zamestnanec pracuje v priemere 4 dni do týždňa a jeho denný pracovný fond je 10 hodín.

Výpočet nároku na dovolenku pre zamestnanca, ktorého vek je menej ako 33 rokov a nestará sa trvale o dieťa: 4 dni (priemerný počet pracovných dní v týždni) x 4 týždne (jeho ročná výmera dovolenky) = 16 dní

Výpočet nároku na dovolenku pre zamestnanca, ktorý dovŕšil vek 33 rokov alebo sa trvale stará o dieťa: 4 dni (priemerný počet pracovných dní v týždni) x 5 týždňov (jeho ročná výmera dovolenky) = 20 dní.

Čerpanie jedného dňa dovolenky pre zamestnanca s takýmto pracovným kalendárom predstavuje 10 hodín.

Aký je rozdiel medzi dovolenkou za kalendárny rok a dovolenkou za odpracované dni?

Ak pracovný pomer zamestnanca netrvá nepretržite počas celého kalendárneho roka (zamestnanec však odpracuje viac ako 60 dní v kalendárnom roku), zamestnanec má nárok na pomernú časť dovolenky. Za každý celý kalendárny mesiac trvania pracovného pomeru je to jedna dvanástina nároku dovolenky za kalendárny rok.

Príklad: 40-ročný zamestnanec nastúpi do zamestnania 1.2. a jeho pracovný pomer skončí 31.8. (odpracoval celých 7 mesiacov), nárok na dovolenku mu vznikne v pomernej časti 25/12*7  = 14,5 dňa dovolenky.

Zamestnanec, ktorý v danom roku u zamestnávateľa neodpracoval minimálne 60 dní, má nárok na 1/12 z ročnej výmery dovolenky za každých 21 odpracovaných dní.

Príklad: 26- ročný zamestnanec si po prvom mesiaci zamestnania, keď bude mať odpracovaných 21 pracovných dní pri ročnej výmere 4 týždňov dovolenky, môže čerpať 1,5 dňa (20/12 = 1,66). Po odpracovaných 60 dňoch má zamestnanec nárok na dovolenku za kalendárny rok.

Kedy sa kráti dovolenka?

Dovolenka sa kráti v prípade, že zamestnanec, ktorý odpracoval viac ako 60 dní v kalendárnom roku, má zameškaných viac ako 100 pracovných dní z dôvodu PN, rodičovskej dovolenky prípadne vykonáva verejnú funkciu. Krátime za 100 zameškaných pracovných dní o 1/12 a za každých ďalších 21 zameškaných dní rovnako o 1/12.

Môže byť nariadené čerpanie dovolenky?

Dobu čerpania dovolenky určuje výlučne zamestnávateľ podľa plánu dovoleniek, ktorý bol schválený zástupcami zamestnancov. V prípade, že v spoločnosti nepôsobia zástupcovia, plán čerpania určuje zamestnávateľ. Plán sa zostavuje tak, aby mal zamestnanec možnosť vyčerpať dovolenku vcelku a do konca kalendárneho roka, v ktorom nárok vznikol. Plán sa zostavuje s prihliadnutím na plynulý chod prevádzky, zamestnávateľ však musí zohľadniť aj oprávnené záujmy a potreby zamestnanca.

Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, aspoň jedna časť musí trvať najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec nedohodne so zamestnávateľom inak. V prípade nariadenia dovolenky dodržuje zamestnávateľ lehotu oznámenia aspoň 14 dní pred začatím dovolenky.

Zamestnávateľ môže určiť aj hromadné čerpanie dovolenky tzv. celozávodnú dovolenku maximálne v rozsahu dvoch týždňov. V prípade vážnych prevádzkových dôvodov to môžu byť aj 3 týždne, ale tieto skutočnosti musia byť oznámené 6 mesiacov vopred.

Ak zamestnávateľ neurčí čerpanie dovolenky do 30. júna nasledujúceho roka tak, aby zamestnanec dovolenku vyčerpal do konca roka, môže si zamestnanec určiť čerpanie sám. V takomto prípade má zamestnanec povinnosť informovať zamestnávateľa minimálne 30 dní pred začiatkom čerpania dovolenky.

Prepadne zamestnancovi dovolenka, ak si ju nevyčerpá do konca roka?

Zamestnanci na rodičovskej alebo materskej dovolenke, dočasne práceneschopní a zamestnanci uvoľnení na výkon verejnej funkcie, ktorí si nemohli vyčerpať dovolenku z uvedených dôvodov, si môžu dovolenku vyčerpať po skončení ich absencií.

V prípade, že si zamestnanec nevyčerpal dovolenku do konca kalendárneho roka, z dôvodu, že zamestnávateľ neurčil jej čerpanie alebo pre prekážky na strane zamestnanca, môže si ju vyčerpať do konca nasledujúceho kalendárneho roka.

Kedy môže zamestnávateľ dovolenku zrušiť?

Zamestnávateľ môže zamestnanca z dovolenky odvolať. Pokiaľ mal zamestnanec riadne schválenú dovolenku, náklady v súvislosti so storno poplatkami za zrušenie zájazdu bude znášať zamestnávateľ. Rovnako aj náklady spojené s cestovnými nákladmi v súvislosti s predčasným návratom dovolenky.

Čo je to dodatková dovolenka?

Poskytuje sa zamestnancom, ktorí pracujú v sťažených podmienkach. Ide najmä o zamestnancov, ktorí celý kalendárny rok pracujú pod zemou v baniach, pri razení tunelov a štôlní. Nárok majú aj zamestnanci pracujúci v zdraviu škodlivom zariadení. Dodatková dovolenka je v dĺžke jedného týždňa.

Táto dovolenka sa neprenáša a musí byť prednostne vyčerpaná. Za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku nie je možné poskytnúť náhradu mzdy.

Ako sa prepláca čerpanie dovolenky?

Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného hodinového zárobku. Priemerný hodinový zárobok sa počíta z dosiahnutého zárobku z predchádzajúceho kvartálu.