Zmierňovanie v rámci COP27: Môže prístup založený na údajoch pomôcť vyriešiť patovú situáciu v oblasti strát a škôd?

Fatemeh Bakhtiari, vedúca výskumná pracovníčka Kodanského klimatického centra Programu OSN pre životné prostredie (UNEP CCC), približuje regulačné prostredie, rozoberá kľúčové sporné body a obhajuje prístup založený na údajoch.

Zriadenie Varšavského medzinárodného mechanizmu (WIM) v roku 2013 a Santiagskej siete (SN) v roku 2019 sú dva dôležité míľniky v oblasti strát a škôd. Ako pokračujú?

Varšavský medzinárodný mechanizmus (WIM) bol zriadený s cieľom uľahčiť dialóg a podporiť opatrenia pre krajiny najviac postihnuté stratami a škodami. Vychádza z toho, že hoci rozvíjajúce sa krajiny, najmä malé ostrovné štáty, produkujú najmenej emisií, sú neúmerne zasiahnuté udalosťami súvisiacimi s klímou. Po založení WIM sa na konferencii COP26 opäť objavil návrh na osobitné financovanie strát a škôd. Jednou z hlavných žiadostí rozvíjajúcich sa krajín v rokovacej skupine G77 a čínskej delegácie bolo vytvorenie osobitného nástroja na financovanie strát a škôd. Malo by ísť o nový a samostatný kanál financovania, ktorý by nešiel na úkor súčasného toku finančných prostriedkov na prispôsobenie a zmiernenie. Nástroj financovania sa, žiaľ, nikdy nezriadil pre odpor rozvinutých krajín, ktoré sa obávali, že priebežné výzvy na náhradu zodpovednosti a odškodnenie by si vyžadovali neustále otvorenú pokladnicu.

Pokiaľ ide o Santiagskú sieť (SN), tá bola založená v roku 2019 s cieľom zmobilizovať technickú pomoc od širokého spektra odborníkov a organizácií, aby pomohla vypracovať riešenia, ktoré riešia straty a škody v krajinách, ktoré sú zraniteľnejšie voči zmene klímy. Rôznorodé názory na to, ako by mala byť SN štruktúrovaná, však túto iniciatívu uviedli do akéhosi vákua, pričom sa teraz vyvíja tlak na to, aby ju COP27 znovu sprevádzkovala.

Zohrávajú súkromné a mimovládne organizácie (MVO) úlohu ako súčasť riešenia financovania strát a škôd?

Áno. Mimovládne organizácie aktívne pracujú v tejto oblasti, najmä pri získavaní finančných prostriedkov pre zraniteľné malé ostrovné štáty a iné rozvíjajúce sa krajiny. MVO sú však zvyčajne malé subjekty bez politickej právomoci a kapacít. Takže hoci sú ich schopnosti získavať finančné prostriedky pri bezprostredných katastrofách cenné, ich dlhodobý vplyv je obmedzený. Straty a škody sa netýkajú len priameho a okamžitého vplyvu udalostí súvisiacich so zmenou klímy, ide aj o pomaly nastupujúce klimatické udalosti, ako je stúpajúca hladina morí, a ich často nepriamy vplyv na zraniteľné krajiny. Na to potrebujeme dlhodobé riešenia a prístup k finančným kanálom na vysokej úrovni. Doteraz sme sa spoliehali na vytváranie úverových nástrojov založených na poistení, aby sa rozvíjajúcim spoločnostiam pomohlo s ekonomickými dôsledkami udalostí, ktoré spôsobujú straty a škody. Nákladné poistné však z dlhodobého hľadiska zvyčajne zhoršuje finančné problémy, pretože vystavuje najchudobnejšie krajiny vyššiemu riziku dlhovej tiesne a odvádza verejné financie z oblastí, kde sú najviac potrebné. Pre najchudobnejšie rozvíjajúce sa krajiny s vyšším rizikom strát a škôd je teda pochopiteľné, prečo je preferovanou možnosťou financovania grantový nástroj.

Nejde však len o financovanie, ale aj o zdieľanie vedomostí, odborných znalostí a vývoj riešení. Práve tu môže mať súkromný sektor významný vplyv, najmä preto, že v súčasnosti podlieha povinnosti zverejňovať správy o udržateľnosti a plniť ciele čistej nulovej spotreby. Dúfajme, že s dozrievajúcimi znalosťami o udržateľnosti môže odbornosť súkromného sektora do rovnice vniesť agilnosť a schopnosti obchodného plánovania.

Aký význam má riadenie pre napredovanie riešení v oblasti strát a škôd?

Riadenie je veľmi dôležité pri posúvaní vecí vpred. Ak sa pozrieme na sieť SN, je ešte potrebné dohodnúť niekoľko bodov, napríklad jej štruktúru a mandát, kým sa stane plne funkčnou. Medzi sporné body patrí návrh rozvinutých krajín, aby výkonný výbor WIM pôsobil ako poradný orgán SN. Naopak rozvíjajúce sa krajiny trvajú na tom, že poradný výbor by mal byť úplne nezávislý a mal by sa zameriavať na technickú pomoc. Rozvíjajúce sa krajiny chcú tiež stanoviť mandát SN ešte pred výberom subjektu, ktorý ho bude riadiť, pretože nechcú, aby výber subjektu príliš ovplyvňoval rozhodnutia o prevádzkových detailoch.

Aj v prípade WIM sa riadenie ukazuje ako sporný bod, najmä pokiaľ ide o režim, v ktorom by mal fungovať. Rozvinuté krajiny by uprednostnili, aby WIM spadal pod Parížsku dohodu, ktorá sa zameriava na odvrátenie, minimalizáciu a riešenie strát a škôd, ale v súčasnosti neobsahuje žiaden odkaz na zodpovednosť a náhradu škody. Rozvíjajúce sa krajiny tvrdia, že WIM by mal fungovať v rámci Parížskej dohody aj COP, aby sa dosiahla širšia podpora, keďže nie všetky krajiny podpísali Parížsku dohodu a COP sa viac zameriava na financovanie. Bez prijatia týchto rozhodnutí o riadení je ťažké vidieť pokrok. Uvidíme, či sa COP27 bude týmito bodmi zaoberať.

Aká je úloha posilneného rámca transparentnosti a ako môže väčšie využitie spoľahlivých údajov zlepšiť pravdepodobnosť uznania strát a škôd?

Posilnený rámec transparentnosti je stanovený v článku 13 Parížskej dohody. Týka sa monitorovania a podávania správ o pokroku v oblasti zmierňovania zmeny klímy, adaptácie na ňu a implementácie na národnej úrovni, o ktorých krajiny podávajú správy v rámci cieľov udržateľnosti. Hoci sa podávanie správ o stratách a škodách považuje za súčasť globálnej inventúry, neexistujú žiadne osobitné nástroje na meranie ich vplyvu. Takže hoci viaceré krajiny zahŕňajú straty a škody do svojich národných správ, kvalita a rozsah informácií sa veľmi líšia. A hoci UNEP CCC v rámci projektu ICAT vypracoval šablónu na hodnotenie strát a škôd, v súčasnosti neexistuje žiadne oficiálne usmernenie.

V súvislosti s údajmi samozrejme existuje mnoho výziev vrátane odhadu nákladov, sledovania toku financií, merania trendov a navrhovania vhodných politík pre straty a škody. Pokiaľ ide o odhady nákladov, chýbajú spoľahlivé metodiky a súbory údajov sú neúplné. Problém sa ešte zhoršuje pri meraní nepriamych vplyvov strát a škôd, ktoré ovplyvňujú celé hospodárstvo, kde tieto náklady bývajú oveľa vyššie ako náklady priameho vplyvu. Rovnako náročné je sledovať tok domácich, medzinárodných, súkromných a verejných finančných prostriedkov, keďže v súčasnosti neexistuje spoločne dohodnutá definícia toho, čo všetko sú straty a škody. Zahrnutie financovania založeného na poistení a skutočnosť, že neexistuje samostatný finančný kanál, ešte viac sťažuje sledovanie toku financií. Pokiaľ ide o meranie trendov, chýbajú aj nástroje na výpočet vplyvu pomaly nastupujúcich klimatických udalostí, najmä v súvislosti s nepriamymi účinkami na celé hospodárstvo. Politické opatrenia, ktoré sa zameriavajú konkrétne na straty a škody, sú zatiaľ zriedkavé.

Na záver je potrebné spresniť definície a zlepšiť údaje, aby vlády mohli presnejšie vyčísliť priame a nepriame dôsledky zmien klímy. Zlepšenie metodík a vyčíslenie strát a škôd môže pomôcť vytvoriť jasnejší obraz a konečne dostať straty a škody do politickej agendy.

Autor: Fatemeh Bakhtiari, Senior Researcher at the United Nations Environment Programme Copenhagen Climate Centre (UNEP CCC)

Kontaktujte nás