Aký vplyv majú informačné technológie na udržateľnosť podnikania?

Ak by sme to porovnali s najväčšími znečisťovateľmi spomedzi štátov, „krajina digitálnych technológií" by obsadila tretie miesto, hneď za Čínou a Spojenými štátmi. Na svedomí majú až 4 percentá ročnej svetovej produkcie emisií oxidu uhličitého. Nie každý lieta, no aj v tých najchudobnejších krajinách sveta majú mnohí ľudia v rukách smartfóny alebo iné zariadenia. Podľa Univerzity v Birminghame viac ako 60% svetovej populácie vlastní mobil alebo smartfón. Ich výroba je závislá od vzácnych kovov ako je nikel, indium, lítium, kobalt a iných. Ak ich nedokážeme nahradiť, celý systém digitálnych technológií môže v budúcnosti skolabovať.

Na znižovanie emisií tlačí Európska únia

Európa má byť do roku 2050 uhlíkovo neutrálna. Na dosiahnutie tohto cieľa prijala únia viacero smerníc. Jedným z nich je klasifikácia ekonomických aktivít, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu, prípadne zlepšujú jeho stav, takzvaná taxonómia. Rovnako zaviedla povinné reportovanie nefinančných ukazovateľov, ktoré sa bude týkať až približne 50 tisíc firiem. Súlad s taxonómiou bude rozhodujúci pre získanie investícií a presadenie Európskej zelenej dohody. Firmám, investorom a ďalším stranám poskytne dôveryhodné informácie o tom, aký dosah majú ekonomické aktivity spoločností na životné prostredie. Firmy sa tiež snažia vypočítať svoj súlad s taxonómiou ešte predtým, ako to bude ich povinnosť. Zistia tak, ktoré aktivity budú musieť v budúcnosti zvýšiť za účel zvýšenia súladu. Práve to môžu byť rozhodujúce pri získavaní finančných prostriedkov vo forme investícií. Časti taxonómie sa týkajú aj informačných technológií- napríklad spôsobov uchovávania dát, alebo udržateľného verejného obstarávania zariadení, či praktizovania zásah cirkulárnej ekonomiky aj pri IT (viac informácií nižšie)

Videá tvoria toľko emisií skleníkových plynov ako Španielsko

Doba koronová urýchlila rozvoj digitálnych technológií a ich využitie nielen pri práci, ale aj zábave. Videá majú na svedomí až 1 percento svetovej produkcie CO2, čo je asi toľko, koľko vyprodukuje celá španielska ekonomika. Náročná je aj výroba počítačov, na 1 kus sa spotrebuje 240 kg fosílnych palív, 22kg chemických látok a až 1,5 tony vody. 90 percent energie pohltí samotná výroba zariadení, iba zvyšných 10 percent ich prevádzka.

Cirkulárna ekonomika ako jedno z riešení

Výroba nových zariadení bude vzhľadom na obmedzené množstvo vzácnych kovov energeticky náročnejšia a drahšia. Preto je namieste prehodnotiť súčasné vzorce správania pokiaľ ide o používanie a výmenu starých zariadení za nové. Cirkulárna ekonomika ponúka viacero krokov, ktoré môžu prispieť k zníženiu množstvo emisií pri užívaní a výrobe digitálnych technológií a zariadení. Napríklad užívatelia môžu zvýšiť intenzitu ich používania tým, že sa budú zdieľať medzi viacerými ľuďmi- nie každý člen domácnosti musí nevyhnutne vlastniť laptop. Kupovať môžeme aj repasované produkty, ktoré sú stále funkčné a môžu slúžiť ďalšie roky. Pokazené dáme opraviť, nie hneď vymeníme za nové- to je ďalšia zásada cirkulárnej ekonomiky. Pomôcť môže aj aktualizácia softwaru, ktorá „nakopne“ staršie zariadenie. Zodpovednosť však majú aj výrobcovia a vedci. Inováciami je možné znížiť množstvo vzácnych kovov, recykláciou ich znovu použiť pri produkcii nových zariadení, rovnako ako vyradené súčiastky z tých starších.

Problémom je aj fakt, že výrobcovia nedokážu garantovať bezpečnosť pre užívateľov zariadení na dlhší čas. Napríklad Samsung ju až teraz predlžuje na štyri roky z troch. Ak zamestnanec má prístup k citlivým údajom, pre firmu to predstavuje problém, preto zariadenie musí vymeniť.

Šetrite energiu a znižujte uhlíkovú stopu

Najšetrnejší počítač k životnému prostrediu je ten, ktorý sa nemusí vyrobiť, preto je najlepšie predĺžiť životnosť už existujúceho. Pri kúpe nového nám pri výbere môžu pomôcť označenia ako EPEAT a TCO, ktorými výrobca zaručuje nižšiu spotrebu energetických surovín. Využiť môžeme aj software, ktorý analyzuje a znižuje spotrebu elektrickej energie. Veľkým „žráčom“ energie je monitor. Rovnako pri výbere môžeme siahať po tých so spomínanými označeniami, minimalizovať spotrebu elektriny vieme aj tým, že znížime jas obrazovky, či tak, že si vyberieme iba takú veľkú, ktorá je nevyhnutná. Dôležité je vypínať ju, keď ju nepoužívame alebo ju dať do spiaceho režimu. Pri používaní viacerých monitorov je vhodné sa zamyslieť, či ich všetky skutočne potrebujeme. Podobné odporúčania platia aj pri smartfónoch.

Ďalším spôsobom, akým môžeme minimalizovať negatívne dosahy na životné prostredie je znížiť množstvo tlačených dokumentov a rozumne používať cloudy či dátové centrá  (vypnúť aktívne elementy, ktoré aktuálne nevyužívame, aktivovať šetriče energie a pod.).

Ako naštartovať udržateľnosť v IT?

Bez jasného záväzku zo strany manažmentu to nepôjde. Následne vytvoríme pracovnú skupinu, načrtneme ciele a postup, akým ich dosiahnuť. Rovnako sa určí spôsob merania výsledkov. Auditom a analýzou porozumieme stratégii danej spoločnosti, výzvam, ktorým čelí, urobíme audit jej infraštruktúry, analyzujeme dosahy zavedenej stratégie a definujeme príležitosti. Ako ďalší krok sa určia kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPIs). Nato je ale už v počiatočnej fáze takéhoto projektu nevyhnutné zistiť ako je firma na tom pokiaľ ide o spotrebu elektriny, akú uhlíkovú stopu tvorí, implementuje sa referenčný rámec a monitoring vhodných postupov a podobne. Samotnú uhlíkovú stopu môže firmy kalkulovať podľa Greenhouse Gas Protocol a tiež v súlade s normami ISO 14 064 či 14 067. Potom firmu porovnáme s obdobnými spoločnosťami a ich výkonom a definujeme krátkodobé a dlhodobé odporúčania. Identifikujeme príležitosti a riešenia pre zlepšenie situácie a výkonu, vypočítame ušetrené finančné prostriedky a určíme ako sa podarilo prispieť k ekologickejšiemu správaniu voči životnému prostrediu. V poslednom kroku navrhneme stratégiu, ktorou je aj vďaka internej komunikácii možné udržať a podporiť dané zmeny.