V Mazars sme vyčíslili vplyv reťazca Lidl na slovenskú ekonomiku a spoločnosť

Je možné vypočítať, aký prínos má firma na hospodárstvo a komunity? Túto otázku si položili experti na udržateľnosť z Mazars na Slovensku, keď chceli rukolapne vyjadriť, aká dôležitá je konkrétna firma pre krajinu, v ktorej pôsobí. Za uplynulé roky sme vypracovali už dve edície socioekonomickej štúdie za roky 2021 a 2022 pre spoločnosť Lidl Slovensko.

Firmy touto cestou získavajú lepšiu predstavu o svojom pozitívnom ekonomickom vplyve nielen na celkovú ekonomiku, ale aj na dané regióny. V rukách majú nástroj, ktorý vedia použiť pri svojich PR aktivitách, presadzovaní svojich podnikateľských záujmov pred vládami či pri spolupráci s inými partnermi.

Na vyčíslenie prínosu využívali odborníci z Mazars teoretický model Leontievovej produkčnej funkcie. Na základe kvantitatívnyh dát určili efekt vyvolaný priamymi a nepriamymi ekonomickými vplyvmi svojich aktivít na Slovensku.

Vplyv na spoločnosť a ekonomiku je komplexný. Podnikateľská aktivita totiž negeneruje len zisk, aj keď ten je ideálnym výsledkom. Nedal by sa však dosiahnuť bez fungujúcich vzťahov medzi podnikateľmi, výmeny znalostí medzi ekonomickými aktérmi (vrátane vlastných zamestnancov) a bez ďalších procesov prinášajúcich benefit pre ekonomiku.

Tieto, často „neviditeľné“ procesy, štúdia pomenúva a a odhaduje ich pozitívne ekonomické vplyvy. „Môžeme si pod tým predstaviť napríklad odhad multiplikačných efektov v ekonomike – dodávateľ alebo výrobca dokáže vďaka dlhodobému kontraktu s Lidlom zvýšiť svoj obrat, čo mu umožní dosiahnuť tzv. úspory z rozsahu a vyrobiť väčšie množstvo za tú istú cenu. Toto navyše vyrobené množstvo môže ďalej predať. Takéto pozitívne, častokrát sekundárne efekty pôsobenia Lidlu v slovenskej ekonomike štúdia mapovala a odhadla ich hodnotu: 1 euro generované reťazcom má potenciál vygenerovať dodatočných 58 centov v slovenskej ekonomike,“ vysvetľuje spoluautor štúdie, manažér pre oddelenie udržateľnosti v Mazars, Martin Dolinský.

Experti z Mazars štúdiu vypracovali tak, aby bola konkrétna a zrozumiteľná širokému publiku. Podľa verejne dostupných dát prirovnali ekonomickú hodnotu pôsobenia potravinového reťazca na Slovensku s tým, čo krajina súrne potrebuje. “Chceli sme vyjadriť, aké rôznorodé spoločenské potreby by sa dali naplniť pomocou reálnej ekonomickej hodnoty vygenerovanej Lidlom v slovenskej ekonomike. Napríklad, že dané peniaze by dokázali pokryť prípravu ďalších viac ako 14-tisíc nových lekárov, stačili by na vytvorenie vyše 54-tisíc miest v škôlkach či na výstavbu viac ako 2000 kilometrov nových cyklotrás,” spresňuje Martin Dolinský.

Prečítajte si socioekonomickú štúdiu Lidl 2022

Štúdia tiež zmapovala tok reálnej ekonomickej hodnoty (skutočné platby) beneficientom: tretiemu sektoru, pracovníkom, privátnemu sektoru, mestám a štátu. Platby privátnemu sektoru znamenajú podporu fungujúceho biznisu aj v menej rozvinutých regiónoch a najmenších obciach, platby pracovníkom zase znamenajú podporu ich rodín, dary tretiemu sektoru sú vyjadrením zodpovednosti voči komunite. Vďaka socioekonomickej štúdii je možné vyjadriť všetky tieto pozitívne vplyvy konkrétnej firmy.

Keďže oveľa viac spoločností nad 250 zamestnancov, pôsobiacich v rámci Európskej únie bude musieť od roku 2025 vykazovať nefinančné o udržateľnosti, práve takáto štúdia slúži ako príklad doplnku povinného vykazovania podľa ESRS (Európskych štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti).