Leadership a zmysluplnosť

Mnoho rokov prevládal názor, že vedenie ľudí prislúcha len niektorým z nás. Je to však pravda? Prečítajte si nový blogový príspevok od Zuzany Čmelíkovej, expertky na rezilienciu a leadership v Mazars.

Držiteľ Pulitzerovej ceny za prácu Leadership James MacGregor Burns povedal: „Kríza v leadershipe dnes spočíva v priemernosti alebo aj bezohľadnosti veľkého počtu mužov a žien pri moci." Priemernosť podľa neho spočíva nielen v intelektuálnej rovine, ale najmä v hodnotovej.

Podľa J. Burnsa vieme len veľmi málo o tom, čo skutočný leadership vlastne znamená. V praxi sa nám málokedy darí uchopiť jeho podstatu. Vo svojom diele Leadership si James MacGregor Burns kladie nasledovné otázky: Je vedenie ľudí o inšpirácii? O stanovovaní cieľov? O dosahovaní cieľov? Je líder tým, kto formuluje hodnoty? Uspokojuje líder potreby svojich nasledovateľov? Vedenie ľudí, je podľa J. Burnsa jedným z najviac diskutovaných, no zároveň aj najmenej porozumených fenoménov.

Odborníci, ktorí sa zaoberajú skúmaním problematiky leadershipu sa zhodli v tom, že podať jeho presnú definíciu, ktorá by bola platná vždy a všade, nezávisle od kultúry a zvyklostí rôznych kultúr a národov, je nemožné. „Význam slova leadership je daný práve tým, ako ho používajú ľudia v danej kultúre.“ (Ciulla). Joseph Rost zozbieral 221 definícií leadershipu, ktoré sa používali od dvadsiatich rokov, až po deväťdesiate roky dvadsiateho storočia. Ako príklad uvádzame jednu definíciu pre každé desaťročie tohto obdobia.

Prehľad definícií leadershipu v dvadsiatom storočí

1920

Leadership je schopnosť skvalitniť rozhodovanie lídra vo vzťahu k tým, ktorých vedie a prinútiť ich k poslušnosti, k rešpektovaniu spravodlivosti, vernosti a spolupráci.

1930

Leadership je proces, v ktorom sú aktivity mnohých organizované k určitému smerovaniu. Toto smerovanie musí niekto riadiť.

1940

Leadership je výsledkom schopnosti presvedčiť alebo riadiť ľudí.

1950

Autorita lídra je spontánne zladená a zharmonizovaná s členmi nasledovateľských skupín.

1960

Leadership predstavuje aktivity uskutočňované jednou osobou, ktorá ovplyvňuje iné osoby v istom smerovaní.

1970

Leadership je definovaný v zmysle voľného vplyvu (ponechanie voľnému uváženiu). Toto ponechanie voľnému uváženiu sa odvoláva na také správanie lídra, v ktorom môže uvažovať a zvažovať rôzne situácie z rôznych pozícií (podľa špecifickosti situácie).

1980

Bez ohľadu na zložitosti, ktoré obnáša leadership, je jeho význam relatívne jednoduchý. Viesť znamená inšpirovať iných k osvojeniu si určitých foriem zmysluplných opatrení, tak ako ich určuje líder. 

1990

Leadership je ovplyvňovanie vzťahu medzi lídrami a ich nasledovateľmi, v ktorom lídri určujú reálne zmeny, odrážajúce ich spoločný cieľ.

Zdroj: (Ciulla, 2003)

 

Je veľmi zaujímavé pozorovať, ako sa chápanie leadershipu menilo v priebehu minulého storočia. V dvadsiatych rokoch lídri vnucovali svoju vôľu a rozhodnutia tým, ktorých viedli. V štyridsiatych rokoch už došlo k zmene: snažili sa presviedčať svojich nasledovateľov. V šesťdesiatych rokoch ich ovplyvňovali a v deväťdesiatych rokoch už išlo o vzájomné dopĺňanie sa a ovplyvňovanie s účelom dosiahnuť spoločný cieľ. Na základe tohoto prehľadu si môžeme utvoriť obraz, ako sa vedenie ľudí chápalo, a ako nadobudlo svoju dnešnú podobu.

Na problematiku leadershipu sa treba pozerať aj z kulturologického hľadiska a vnímať ho vždy aj v kontexte danej kultúry. Používanie a vysvetľovanie tohto pojmu je teda závislé od nej. „Význam tohto slova je daný tým, ako ho ľudia v danej kultúre používajú a ako nad ním zmýšľajú.“ (Ciulla).

Nové definície

V najnovších definíciách možno vidieť isté posuny v chápaní jeho základného charakteru a podstaty. Ako príklad uvádzame definície leadershipu z rôznych zdrojov:

  • „Leadership je súbor identifikovateľných praktík a zručností, ktoré sú dostupné pre nás všetkých, teda nielen pre pár vyvolených charizmatických mužov a žien. Teória dokonalých ľudí – mužov, alebo žien vo vedení ľudí neplatí.“ (Kouzes-Posner).
  • „Leadership je o vzťahu. Je to vzťah medzi tými, ktorí vedú, a tými, ktorí ich nasledujú.“ (Kouzes-Posner).

Vo vyššie uvedených definíciách autori zdôrazňujú úlohu ľudských vzťahov, ktoré podľa nich tvoria základný predpoklad efektívneho leadershipu. Aj ďalší autori pripisujú vzájomným interakciám vysokú dôležitosť.

  • „Skutočný leadership v sebe obsahuje aj poháňanie a motivovanie zamestnancov za účelom dosiahnutia vízie stanovenej lídrami, prostredníctvom poslania danej organizácie.“ (Kanungo)
  • „Leadership chápeme, nielen ako vzájomné pôsobenie medzi ľuďmi na všetkých úrovniach organizácie, ale aj medzi ekonomickým systémom, ktorým sú ľudia vzájomne spojení prostredníctvom jednotlivých foriem vzájomného pôsobenia.“ (Hoivik).

Z pohľadu efektívnosti a udržateľného rozvoja je veľmi dôležité pristupovať k podpore angažovanosti zamestnancov cez zmysluplnosť. Práve tejto téme, konkrétne modelu PERMA leadership, ktorého podstatou je moderná teória well-beingu sme vás sprevádzali na našom minulom webinári. Ak ste sa ho nestihli zúčastniť, neváhajte si pozrieť jeho záznam kliknutím nižšie.

Pozrieť záznam

Mnoho rokov prevládal názor, že vedenie ľudí prislúcha len niektorým z nás. Tento mýtus zotrvával aj preto, že sa veľmi často stretávame s otázkou, či sa lídrom treba narodiť, alebo sa vedeniu ľudí dá naučiť.  B. Posner a J. Kouzes odpovedajú na túto otázku vtipne: Samozrejme že líder sa musí narodiť. Ešte nikdy som sa nestretol s lídrom, ktorý by sa nenarodil. Narodiť sa však musia nielen lídri, ale aj účtovníci, umelci, atléti, rodičia, zoológovia, atď. My všetci sme sa museli narodiť, ale to, čo urobíme počas nášho života, záleží len a len na nás.