Efektivita, angažovanosť, morálna zodpovednosť a tvorba stratégie well-beingu v organizáciách

Tento blogový príspevok je inšpirovaný prácou významného odborníka na oblasť organizačnej etiky & well-beingu, profesora Henk van Luijka. 

Z pohľadu výziev, ktorým dnešné organizácie čelia, veľmi aktuálne je práve jeho vysoko hodnotená práca Ethics Management – Auditing and Developing the Ethical Content of Organizations. Zameral sa v nej na riešenie troch základných otázok, ktoré si z pohľadu rozvoja well-beingu zaslúžia pozornosť. Môžeme ich zadefinovať ako „ABC of Business Ethics & Well-Being“. Rámec tohto etického uvažovania tvoria nasledovné otázky týkajúce sa organizácie:

A: „Môže byť organizácia ako celok nositeľom morálnej zodpovednosti?

B: Kam až siaha morálna zodpovednosť organizácií?

C: Je možné morálnu zodpovednosť organizácií riadiť?“ (Luijk)

Môže byť organizácia ako celok nositeľom morálnej zodpovednosti?

Prvú otázku, „A of Business Ethics & Well-Being“,  by sme mohli položiť aj spôsobom, či organizácia ako celok, resp. ako kolektív môže byť zodpovedná za svoje aktivity, alebo je to skôr jej konkrétny zamestnanec, ktorý je nositeľom zodpovednosti. Henk van Luijk uvádza, že na základe týchto úvah sa vyprofilovali dva modely:

• asociačný, nazývaný tiež redukcionistický model a
• autonómny model.

„V asociačnom modeli je organizácia zodpovedná do tej miery, v akej sú v nej zodpovední jednotlivci. Tento model redukuje organizačnú zodpovednosť na sumu individuálnych činov. Organizácia je nositeľom zodpovednosti len v takom rozsahu, v akom je možné ju spätne prisúdiť jednotlivcom.

V autonómnom modeli sa považuje organizácia za morálny subjekt, ktorý je nositeľom zodpovednosti ako celok. Organizácia je potom chápaná ako morálny aktér a môže byť preto posudzovaná v takom morálnom zmysle a terminológii, ako je organizačná kultúra a štruktúra, ktoré sa môžu odlišovať od jednotlivcov pracujúcich pre organizáciu.“ (Luijk)

Luijk vníma organizáciu ako samostatnú morálnu entitu, ako špecifický morálny subjekt s osobitnými kvalitatívnymi znakmi. S takýmto chápaním organizácií sa stotožňujeme  aj my.  

Kam až siaha morálna zodpovednosť organizácií?

Henk van Luijk, v odpovedi na druhú otázku, „B of Business Ethics & Well-Being“, zdôrazňuje význam morálnej zodpovednosti organizácií vo význame, že „...organizácie demonštrujú morálnu zodpovednosť, keď podriaďujú svoje záujmy záujmom spoločnosti.“ (Luijk) Záujmom spoločnosti by z nášho pohľadu malo byť vytvráranie well-beingu ako dôležitej hodnoty, pre všetky záujmové skupiny (stakeholderov).

Je možné morálnu zodpovednosť organizácií riadiť?

Prostredníctvom tretej otázky „C of Business Ethics & Well-Being“, sa môžeme usilovať nájsť vhodný spôsob, ako organizovať a zakoreňovať morálnu zodpovednosť v organizáciách. Z pohľadu nášho zamerania, na budovanie individuálneho, ale i tímového a celoorganizačného well-beingu, je aj táto otázka práve pre jej aplikačnú rovinu mimoriadne dôležitá.

Henk van Luijk uvádza, že odborná literatúra nám poskytuje pomerne široké spektrum nástrojov pre implementáciu etiky do organizácií za účelom vytvorenia well-beingu, ako napr.

• etický kódex
• etické komisie
• ombudsman
• etické tréningy a pod.

Zdôrazňuje však skutočnosť, že tieto nástroje sú väčšinou uvádzané len v rovine deskripcie a zároveň kriticky dodáva, že sa venuje relatívne málo pozornosti ich kolektívnej aplikácii do organizačného kontextu. Uvádza, že keby sme sa chceli pokúsiť o vytvorenie takéhoto návrhu implementácie jednotlivých prvkov do organizácie, je potrebné si najprv vytvoriť určitú predstavu, ktorú je potrebné posunúť na úroveň stratégie.

V súvislosti s vytváraním morálne zodpovednej organizácie, ktorá sa vyznačuje kultúrou umožňujúcou well-being pre jej jednotlivých členov, tímy, ale i pre organizáciu samotnú sa teda ukazuje, že táto problematika musí byť v organizáciách uchopená systémovo. „Takýto prístup si vyžaduje  aktivity šité na mieru. Preto je nevyhnutné spolupracovať s odborníkmi na danú oblasť, ktorí s takýmito metódami a technikami pre posúdenie aktuálneho a očakávaného stavu etiky a well-beingu v organizáciách vedia pracovať.“ (Luijk)

Lídri v organizáciách teda môžu vedome pracovať na vytváraní a vylepšovaní svojej kultúry, ktorá well-being priamo podporuje. 

Práve aplikačnej rovine tejto problematiky, budovania etiky a well-beingu v organizáciách rôzneho druhu, sme sa venovali na našom bezplatnom webinári s názvom Well-being a psychologické bezpečie, otvorenom pre širokú verejnosť. Ak ste sa nestihli zúčastniť, neváhajte si pozrieť nahrávku z podujatia.

Pozrieť záznam webinára