Ako pandémia zmenila udržateľné podnikanie

Pandémia urýchlila digitalizáciu, zvýšila produktivitu zamestnancov, zefektívnila bankové procesy. Mnohé firmy zaznamenali rekordné zisky, iné padli na kolená. Menej sa cestovalo, menej bolo aj smogu, vznikalo však viac jednorazového odpadu. Lesy medzitým mizli naďalej, keďže počet obyvateľov stúpa a polia i pasienky sa musia rozširovať. Stromy ustupujú aj infraštruktúre či ťažbe. Vypaľovanie lesov pritom neničí len biodiverzitu, ale uvoľňuje aj CO2, čo posilňuje klimatickú krízu. Odlesňovanie Amazonského pralesa je, podľa vedcov, najrýchlejšie za uplynulých 15 rokov.

Najhorúcejšie problémy optikou lídrov biznisu

Prieskum spoločnosti GlobeScan zisťoval, ktoré environmentálne spoločenské problémy  znepokojujú kapitánov obchodu najviac. V čele rebríčka sa umiestnila klimatická kríza, nasledovala strata biodiverzity, ohrozenie vodných zdrojov a nárast chudoby a sociálnej nerovnosti. Prieskum tiež konfrontoval tieto odpovede v horizonte 10 rokov.  Z porovnania vyplynulo, že všetky obavy v tomto časovom rámci z roka na rok stúpali.

Integrácia udržateľnosti do biznis stratégie je znakom líderstva

Prieskum zároveň hodnotil, aké ekologické ciele verejnosť či klienti oceňujú. Respondenti veľmi vysoko hodnotia, ak má firma udržateľnosť v jadre biznisu - je pevnou súčasťou obchodného modelu. Pozitívne vnímali, ak si spoločnosti dávali ambiciózne ciele, ktoré sú vedecky podložené. Ocenili tiež komunikáciu a spoločenskú angažovanosť, ponuku psychologickej pomoci, udržateľných produktov a služieb ako súčasť obchodného modelu.

Ako previazať podnikové ciele s udržateľnosťou

Väčšina spoločností si v biznis cieľoch stanoví, aký chce mať obrat a aká jeho časť má byť generovaná zo zelených produktov. Podrobne určia, čo zelený produkt znamená a akú métu chcú v horizonte 3 až 5 rokov dosiahnuť. Ďalším spôsobom previazania udržateľnosti s biznisom je, ak udržateľnú agendu podporí HR stratégia prostredníctvom odmeňovania zamestnancov. Pohyblivá zložka odmien top manažérov sa môže odvíjať od indikátorov, ako sú úrazovosť, uhlíková stopa alebo rodová diverzita. Časť firiem však štruktúru bonusov rozširuje nielen na manažment, ale aj všetkých zamestnancov, napríklad pokiaľ ide o odpad. V praxi to znamená: o koľko odpad znížia, o toľko si pohyblivú časť odmien zvýšia.     

Interný manažment ESG

Prieskum spoločnosti Mazars ukázal, že tento rok posilnilo svoju vnútornú štruktúru, ktorá má v agende riadenie a kultúru udržateľnosti, až 74 %  firiem. Vlani to bolo pritom len  49 %. Pri znižovaní emisií podnikov rastie trend nastaviť tieto ciele podľa vedecky overených faktov a stratégií. Medzinárodne uznávané spoločnosti ako Science Based Targets alebo Pacta totiž dokážu firmám presne vypočítať, o koľko majú znížiť svoje emisie, aby bol ich objem v súlade s globálnymi záväzkami, či už z klimatickej konferencii OSN v Paríži, alebo v Glasgowe. Každý sektor má totiž presnú kvótu, o koľko musí produkciu oxidu uhličitého redukovať. Momentálne má takto vedecky vytýčené záväzky cca 2000 firiem.

Zodpovedné produkty a služby

Vzorce podnikania menia všetky druhy sektorov - od textilného cez energetický až po potravinársky. Mnohé predajné reťazce sa snažia nielen vychádzať v ústrety zákazníkom, ktorí uprednostňujú vegánske výrobky, ale ich aj proaktívne ponúkať tým, ktorí o tejto alternatíve doteraz neuvažovali. Rastlinné a vegetariánske produkty promujú tak, aby sa stali preferovanou voľbou a zákazníci im začali dôverovať. Ak má totiž planéta nakŕmiť celé ľudstvo, bude musieť k tomuto obratu v potravinárstve dôjsť.  

Kreatívna udržateľnosť

Britskému reťazcu Morrison sa podarilo elegantne, kreatívne a udržateľne vyriešiť, čo urobiť s odpadom v podobe nepredaného ovocia a zeleniny. V Európskej únii je ním totiž, pre prísne normy, zakázané kŕmiť hospodárske zvieratá. Nadbytočnou potravou sa preto rozhodli kŕmiť cvrčky, ktoré sú mimoriadne bohatý zdroj proteínov. Z cvrčkov, kŕmených zeleninou a ovocím po záruke, vyrábajú granulát pre sliepky a ich vajíčka predávajú v reťazci. Využíva sa odpad, znižuje sa uhlíková stopa a dokonca sa chránia aj lesy. Predtým totiž kŕmili sliepky sójovým granulátom, avšak až 80 % sóje sa dováža z Brazílie či z ďalších biodiverzitou bohatých krajín, kde musia lesy ustupovať pestovaniu plodiny. Reťazec zároveň odbúral aj klimaticky náročný transport z južnej Ameriky do Európy. 

Udržateľnosť finančného sektoru

Zelené dlhopisy (green bonds) nie sú novinkou. Novinkou však je, že ich atraktivita stále stúpa. Európska únia spustila na jeseň premiérový predaj svojich green bondov s veľkým úspechom - dopyt po nich trhal rekordy. Atraktívne sú najmä pre mladú generáciu, ktorá je iná ako generácia svojich rodičov. Prostredníctvom investovania chce totiž prejaviť svoje osobné hodnoty a prispieť k pozitívnemu vplyvu na životné prostredie. Cez zelené dlhopisy sa financuje či už zelená energia, udržateľná doprava alebo zelené budovy. Ich výnosy sú okrem toho momentálne vyššie ako pri tradičných fondoch a počas pandémie ukázali väčšiu odolnosť voči výkyvom.

Komunitné stratégie a trendy počas pandémie

Pandémia v biznise posilnila spájanie a vytváranie partnerstiev. Napríklad Unilever, výrobca potravín kozmetiky, sa spojil s firmou Uber a jej vodičom daroval dezinfekčné spreje. Firmy Ford, GE a 3M zas spolupracovali na zvýšení výrobných kapacít respirátorov a tvárových štítov. Mnohé podniky z jedného dňa na druhý menili výrobné kapacity a procesy. Spoločnosti sa však počas pandémie nespájali len navzájom, ale aj s verejným sektorom. Napríklad firma Adecco spolupracovala so švajčiarskou vládou na zadefinovaní čo najlepších krokov pre ekonomické oživenie. Nadácia Billa a Melindy Gatesových a Mastercard zas založili spoločnosť Accelator na výskum liečby ochorenia Covid-19.

Zrýchlenie tempa, zväčšenie objemu

Grantové programy sa zjednodušovali. Formuláre žiadostí sú kratšie, ich posudzovanie rýchlejšie a flexibilnejšie. V USA vznikla napríklad centrálna platforma Just Fun. Ide o nástroj, ktorý extrémne znižuje byrokraciu. Záujemca cez ňu podá len jednu žiadosť o podporu projektov, tá sa však dostane hneď k niekoľkým  potenciálnym donorom. Časť  darcov počas pandémie filantropické príspevky zdvoj až štvornásobila. Medzi najväčšími súkromnými donormi sú momentálne Twitter, nadácia Billa a Melindy Gates, Soros Fund Management, Amazon, Dell či Bloomberg.  Najväčší súkromný príspevok získal Unicef od dánskej spoločnosti Lego vo výške 150 miliónov eur.  

Mazars a udržateľnosť

Firma Mazars disponuje vlastným nástrojom na sledovanie finančnej udržateľnosti podnikov. Pod záštitou klimatickej konferencie OSN v Glasgowe sa tiež spolupodieľala na vytvorení nového označenia pre udržateľné produkty, služby a investície: Sustainable Infrastructure (SI) Label. Ide o historicky prvé globálne označenie, ktoré má uľahčiť rozhodovanie investorom pri hľadaní udržateľných aktív. Ak napríklad stavby či rekonštrukcie v rámci Európskeho plánu získajú toto označenie, s veľkou pravdepodobnosťou sa stanú atraktívnejšie pre súkromných investorov.

Poradenstvo v oblasti udržateľnosti

Mazars vie nastaviť firmám stratégiu a vytvoriť politiky, ktoré sú  zodpovedné voči životnému prostrediu, zamestnancom, zákazníkom, partnerom, dodávateľom i komunite. Spoločnosti pomôže pri dizajne čiastkových projektov, nastavení cieľov či reportovaní. Ponúka implementáciu zodpovedného podnikania, odporúčania pre vedenie dialógu alebo realizáciu tréningov. Reporting spracováva podľa štandardov Global Reporting  Initiative (GRI), iniciatívy UN Global Compact, 17 Sustainable Development Goals (SDG), UN Guiding Pirinciples, IIRC. Realizuje tiež audit nefinančných ukazovateľov.