Zamestnanec trvale sa starajúci o dieťa a nárok na dovolenku

Podľa § 103 ods. 2 Zákonníka práce dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je najmenej päť týždňov.

V Zákonníku práce chýbala definícia trvalej starostlivosti o dieťa, preto sa § 40 Zákonníka práce dopĺňa odsekom 11

 „Zamestnanec trvale sa starajúci o dieťa na účely tohto zákona je zamestnanec, ktorý sa osobne stará o vlastné neplnoleté dieťa vrátane striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, a zamestnanec, ktorý sa osobne stará o neplnoleté dieťa zverené mu do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu. Toto postavenie zamestnancovi vzniká dňom, keď zamestnávateľovi písomne oznámil, že sa trvale stará o dieťa podľa prvej vety, a zaniká dňom, keď sa zamestnanec prestal trvale starať o dieťa podľa prvej vety. Zánik trvalej starostlivosti o dieťa je zamestnanec povinný písomne oznámiť zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu.“

Ak sa manželia rozvedú, zamestnanec stráca nárok na 5 týždňov dovolenky v prípade, že súd zveril dieťa druhému z rodičov.

Zamestnanec má nárok na 5 týždňov dovolenky aj v prípade, ak sa stará o vlastné dieťa a nie je s partnerkou/matkou zosobášený. Tento nárok nemá vtedy, ak žije v spoločnej domácnosti s matkou dieťaťa – dieťa nie je zverené do jeho starostlivosti.