Tlačová správa: Aká je vyspelosť v otázkach ESG vo firmách na Slovensku?

Prečítajte si ESG štúdiu Mazars

29. septembra 2022 v Bratislave

Udržateľná ekonomika ako nevyhnutný cieľ veľkých firiem na Slovensku sa stáva realitou. Už nechcú a nemôžu generovať zisk na úkor životného prostredia a spoločnosti. Sú pod čoraz väčším tlakom európskych zákonov, ale aj klientov, ktorí si potrpia na tovary a služby vyrábané udržateľným spôsobom. Práve to sú hlavné dôvody, pre ktoré veľké spoločnosti menia svoju biznis stratégiu. Klimatická kríza sa javí ako menší motivátor na transformáciu. Vyplýva to z prieskumu medzinárodnej audítorskej a poradenskej spoločnosti Mazars na Slovensku, ktorý uverejnila v spolupráci s prieskumnou agentúrou Ipsos. Išlo a anonymizovaný kvalitatívny prieskum, do ktorého sa zapojilo desať veľkých spoločností z celej krajiny, pôsobiacich v segmentoch výroby, automobilového priemyslu, IT, maloobchodu, telekomunikácií a dopravy.

ESG kritériá - alebo ako vplýva firma na životné prostredie, spoločnosť a ako vyzerá jej riadenie

Udržateľnosť, alebo zodpovedné riadenie biznisu s čo najmenším negatívnym dosahom na životné prostredie, s ohľadom na zamestnancov aj spoločnosť je merateľné pomocou takzvaných ESG kritérií. Pre väčšinu veľkých spoločností na Slovensku je to relatívne nový pojem. Častejšie sa skloňuje vo firmách s medzinárodným pozadím najmä od roku 2021, kedy sa začalo hovoriť o povinnom zverejňovaní informácii o udržateľnosti podľa presných, momentálne na európskej úrovni finalizovaných štandardov.

Ako vyzerajú zmeny v praxi

Pri výbere obchodných partnerov a dodávateľov si firmy začínajú vyberať zo spoločností, ktoré majú niektorý z existujúcich certifikátov v oblasti udržateľnosti. Viaceré spoločnosti začínajú s meraním uhlíkovej stopy, mnohé menia vozový park (eko autobusy, elektromobily), redukujú nerecyklovateľné balenia vo výrobe, využívajú recyklované odpadové plasty z morí a oceánov, kontrolujú svoju energetickú spotrebu. Cieľom je realizovať čo najčistejšiu výrobu a likvidáciu na konci životného cyklu výrobku, s minimálnym dosahom na životné prostredie. V oblasti „social“, tzv. sociálnej oblasti, poskytli firmy napríklad pracovné miesta a ubytovanie ľudom utekajúcim z Ukrajiny, dávajú rovnaké šance obom pohlaviam aj na manažérskej úrovni, alebo pomáhajú komunitám z regiónu.

Najviac pozornosti sa venuje životnému prostrediu

Z troch pilierov ESG momentálne firmy kladú veľký dôraz na oblasť ochrany životného prostredia a šetrenie zdrojmi, najmä kvôli zhoršujúcej sa situácii (klimatická kríza, strata biodiverzity, zdražovanie energií atď.). Menej sa pracuje so sociálnym pilierom ESG, ktorý sa venuje prístupu k zamestnancom (rovnosť medzi pohlaviami, inklúzia a pod.) a spoločnosti, pretože vzniká pocit, že je už vo firmách adekvátne nastavený.

Presadzovať zmeny však nie je jednoduché ani lacné

Medzi najčastejšie prekážky zaraďujú firmy neucelený alebo nízky rozpočet, nastavenie vedenia alebo aj zamestnancov, prípadne nevedomosť o tom, čo a ako by mala firma realizovať. V korporáciách je problémom aj pomalý schvaľovací proces. Prekážkou je aj horšia orientácia v téme. Riešením by mohla byť lepšia štrukturalizácia firmy, vzdelávanie, generačná obmena zamestnancov a vedenia, využitie externej pomoci pri poradenstve a získanie detailnejšieho prehľadu legislatívnych očakávaní.

Reportovať udržateľnosť bude musieť až 50 tisíc európskych firiem

Od roku 2018 musí približne 11 tisíc firiem v Európskej únii vykazovať nefinančné ukazovatele, ktoré zaznamenávajú ich vplyv na životné prostredie a spoločnosť. Túto povinnosť im uložila smernica NFRD (Non-financial Reporting Directive). Cieľom je sprístupniť tieto informácie pre investorov, občiansku spoločnosť, či iné zainteresované strany a motivovať firmy k zodpovednému podnikaniu. Medzi hlavné ukazovatele patrí dodržiavanie ľudských práv, ochrana životného prostredia, protikorupčné správanie, rovnaký prístup k zamestnancov bez ohľadu na pohlavie, spoločenská zodpovednosť a podobne.

Európska únia však ide ešte ďalej a rozširuje povinnosti už fungujúcej európskej legislatívy. Robí tak prostredníctvom novej smernice o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (CSRD-Corporate Sustainability Reporting Directive). Týkať sa bude všetkých veľkých spoločností nielen sídliacich, ale aj operujúcich v EÚ. V súčasnosti je ich približne 50 tisíc. Povinnosti na vykazovanie majú, ak splnia 2 z 3 kritérií:

1. Výnosy > 40 mil. EUR
2. Celkové aktíva > 20 mil. EUR
3. > 250 zamestnancov

Podľa analýz Mazars má v súčasnosti s takzvanou vizitkou o udržateľnosti skúsenosť približne 30 slovenských spoločností, prísnejšie kritériá reportingu by splnilo maximálne tretina z nich. 

Novinkou je, že vykázané informácie budú musieť prejsť nezávislým auditom. Firmy ich budú ukladať digitálne do centrálneho systému. Smernicu chce Európska únia prijať na jeseň tohto roka. Spoločnosti by tak mali správy o nefinančných ukazovateľoch zverejňovať podľa nových pravidiel v roku 2025 za rok 2024.

Prečítajte si ESG štúdiu Mazars