Experimentovanie a predstavivosť: tvorba plánov pre mestá budúcnosti

Viac ako polovica svetovej populácie žije v mestách. Čoraz viac obyvateľov miest však cíti, že mestá nenapĺňajú očakávania súvisiace s inteligentnejšími spôsobmi dopravy a znižovaním emisií. Nedávny prieskum, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 10 000 ľudí z 58 miest, odhalil rozsah nespokojnosti: tretina respondentov uviedla, že zvažuje odchod zo svojho mesta. Vyše tretina (38%) vyjadrila nespokojnosť s časom, ktorý trávi dochádzaním, a takmer polovica (42%) opýtaných uviedla, že znečistenie ich vyháňa z mesta.

Mestá významne prispievajú k globálnym klimatickým zmenám. Napriek tomu, že pokrývajú menej ako 1% zemského povrchu, mestské oblasti tvoria vyše 70% globálnych emisií podľa panelu IPCC. Mestá však môžu svoju veľkosť premeniť na výhodu a zmobilizovať obyvateľov, firmy a ďalších kľúčových aktérov a vytvoriť koherentné a dynamické programy na zníženie emisií uhlíka. A keďže 10% celkového objemu emisií skleníkových plynov vzniká v stovke najväčších miest na svete, malý počet samospráv má obrovský vplyv na pomoc planéte dosiahnuť globálne ciele v oblasti emisií.

Zelenšia mestská doprava

Mestá po celom svete hľadajú spôsoby, ako „ozeleniť“ infraštruktúru mobility. Jedným zo zásadných spôsobov je využitie obnoviteľných zdrojov energie vo verejnej doprave. „Práve sme dokončili podnikateľský plán zameraný na výmenu tradičnej autobusovej služby založenej na nafte za vodíkový pohon,“ uvádza Julien Henault, senior manažér v spoločnosti Mazars. „Pred 10 rokmi by to nebolo možné, pretože vtedajšie technológie by to nezvládli, no dnes už áno.“ Mestá po celom svete fungujú ako laboratóriá pre nové a zelené riešenia verejnej dopravy: „Inovatívne lanovky v bolívijskom meste La Paz a v mexickom Ecatepecu alebo experiment vo Viedni so systémom autonómnych a elektrických verejných autobusov v štvrti Seestadt budú mať pravdepodobne dlhodobý dopad na budúcnosť zelenej mobility v týchto mestách,“ uvádza Michael Dessulemoustier-Bovekercke, partner v spoločnosti Mazars.

Tieto individuálne prostriedky sa dajú integrovať na úrovni mesta, čím vznikne ponuka mobility ako jednotnej (a udržateľnejšej) služby namiesto viacerých oddelených možností. „Jednou z prvých komunít, kde sa zaviedla mobilita ako služba (MaaS) boli Helsinki,“ dodáva Dessulemoustier-Bovekercke. „Všetka verejná a súkromná doprava sa integrovala do jednej aplikácie, ktorá cestujúcim navrhuje optimálne trasy s využitím viacerých dopravných prostriedkov.“

Investície a agregácia

Henault zdôrazňuje potrebu investovať do zelených technológií, aby sa rozšíril ich dosah: „Regulačné prostredie v mnohých krajinách, napríklad v Británii či Francúzsku, už premenilo zelenú mestskú dopravu na atraktívnu investičnú možnosť, no teraz je prioritou tieto investície využiť.“

Mestá tiež môžu znížiť emisie a zlepšiť mobilitu prostredníctvom riadenia a monitorovania spotreby energie v dopravných systémoch. „Doprava, pouličné osvetlenie, parkovanie, elektromobily a ďalšie služby sa dajú integrovať do jednej Open Data platformy,“ vysvetľuje Michael Michaelides, riaditeľ pre energetiku, infraštruktúru a životné prostredie v spoločnosti Mazars. „Tieto platformy agregujú dáta a dávajú ich k dispozícii verejným orgánom, dodávateľom energií, poskytovateľom dopravných služieb, firmám a skupinám obyvateľov, aby si mohli vytvoriť vlastné riešenia.“ Vďaka tomu sa obyvatelia môžu rozhodnúť, ako sa presúvať po meste na základe podrobných údajov o uhlíkovej stope.

Tvorba zelenších miest

Michaelides tvrdí, že zďaleka najväčším prínosom z pohľadu zníženia emisií by sa mohlo stať navrhovanie miest tak, aby pomohli obyvateľom spotrebovať menej energie. „Veľká časť uhlíkových emisií v mestách vzniká preto, že ľudia musia každý deň niekam dochádzať,“ uvádza, „no mestá môžu byť navrhnuté aj inak. Vznikajú nové modely.“ Ako možné riešenie uvádza výstavbu založenú na doprave (TOD): koncentrovaný mix komerčných, obytných, kancelárskych budov a zábavy v rádiuse pol míle od dopravnej stanice. „Vďaka tomu ľudia môžu pracovať, nakupovať, žiť a tráviť voľný čas v blízkosti stanice, takže takmer všade kam potrebujú, môžu ísť pešo alebo na bicykli.“

Kým tradičné železničné uzly môžu vyzerať podobne ako letiská, teda oddelené od okolia a ohraničené parkovacími plochami, TOD je priamo zapracovaná do mesta. „Namiesto toho, aby ste vystúpili na nástupišti a odkráčali k autu, ktorým sa odveziete domov, môžete pešo prejsť do kancelárie alebo do nákupného centra,“ vysvetľuje. „Tým sa znižujú emisie, a zároveň vzniká bezpečnejšie prostredie pre bicykle a chodcov.“ Obavy z klimatických zmien aj intenzita dopravných zápch narastá, preto TOD budú pravdepodobne v oblasti navrhovania miest modelom budúcnosti. „Jednou z ciest, ako znížiť emisie, je zmeniť naše správanie, využívať zdroje triezvejšie,“ tvrdí Henault. „Čokoľvek, čo k tomu bude ľudí motivovať, je súčasťou riešenia.“

Experimenty so zelenšou mestskou infraštruktúrou

Mestá tiež môžu začať využívať umelú inteligenciu a ďalšie technológie, aby skrátili čas strávený cestovaním a znížili emisie. Inžinieri na univerzite Carnegie Mellon University spolu so samosprávou mesta Pittsburgh vytvorili systém umelej inteligencie, aby umožnili semaforom navzájom komunikovať. Tento experiment skrátil priemerný čas cesty až o 25%.

Podobné systémy môžu skrátiť jazdu autobusom. Napríklad v Kodani nainštalovali inteligentné semafory, ktoré uprednostňujú bicykle a autobusy pred autami, čím sa skracuje jazda autobusom až o 20% a dochádza tiež k zníženiu emisií.

Ulice, ktoré zbierajú dáta, sa tiež dajú použiť na vyhodnotenie dopytu po nových iniciatívach, napríklad cyklotrasách: video senzory s umelou inteligenciou na 20 miestach v Londýne vyhodnocujú premávku na cyklotrasách a na chodníku a tieto údaje pomáhajú tvorcom politík rozhodnúť sa, kde vytvoria nové cyklotrasy.

Inovácie a experimenty

Tieto typy iniciatív si vyžadujú, aby zástupcovia miest, kapitálové fondy, akademické inštitúty, start-upy a ďalší aktéri spoločne pracovali na budovaní dôvery v spôsob, akým sa dáta zbierajú a využívajú.

Ak predstavitelia miest inšpirujú technológov, podnikateľov, aktivistov a obyvateľov, aby prispeli svojimi nápadmi a inováciami, neexistuje dôvod, prečo by nemohli dokázať, aká udržateľná môže byť mobilita. „Integrovaná spolupráca viacerých aktérov, napríklad projekt Smarter Together s podporou európskeho Horizontu 2020, je dôkazom, že sa dá nájsť správna rovnováha medzi inovatívnymi technológiami, zapojením občanov a inštitucionálnym riadením, a výsledkom sú inteligentné a inkluzívne riešenia,“ uzatvára Dessulemoustier-Bovekercke.

Pandémia COVID-19 nám ukázala, že radikálna zmena v tom, ako sa presúvame po meste, je nielen možná, ale dokonca už dávno mala nastať. Náhla zmena v pracovných a nákupných návykoch a trávenie času doma alebo v pešej vzdialenosti od domova spôsobili radikálne zníženie emisií. Nikto neočakáva, že tieto zmeny budú trvalé, no rok 2020 nám ukázal, že kolektívna politika a individuálne rozhodnutia môžu znížiť agregované emisie. A vďaka tomu pomáhajú navrhnúť plán pre zelenšie mestá a udržateľnejšiu planétu.