Malé kroky a veľké skoky: budúcnosť dopravy sa stáva skutočnosťou

„Najprekvapivejšie zmeny v oblasti mobility sa v nadchádzajúcich rokoch pravdepodobne udejú vo vzduchu,“ predpokladá Stefan Schmal, partner v spoločnosti Mazars. „Či už ide o osobnú leteckú dopravu, bezpilotné lietadlá alebo cestovanie do vesmíru, možnosti sú obrovské.“ Možno to znie ako prehnaný optimizmus, no v skutočnosti ide o predpoklad podložený už dosiahnutými pokrokmi: „Vo Francúzsku už prebehli experimenty s lietajúcimi taxíkmi, aby sa uvoľnila cestnú premávku na olympiáde v Paríži v roku 2024,“ uvádza Olivier Guillot, partner v spoločnosti Mazars. Čoraz častejšie využívanie lanoviek v mestách Strednej Ameriky dopĺňa trojicu riešení mobility na míle vzdialených od štandardného uvažovania.

Budúcnosť mobility neovplyvňujú len nové dopravné prostriedky: vylepšenia už existujúcich prostriedkov vedú k čistejším riešeniam. „Napríklad technológia čistejších lietadiel každoročne napreduje,“ vysvetľuje Guillot. „Máme prvé informácie o tom, že vodíkový pohon by mohol znížiť environmentálny dopad lietadiel o 75 až 90% a Airbus ZEROe má za cieľ tieto hodnoty dosiahnuť do roku 2035.“ (Pre viac informácií pozri náš nedávny článok o budúcnosti leteckej dopravy po pandémii).

Guillot dodáva: „Ekologickejšie dopravné prostriedky sa vyvíjajú aj v sektore lodnej dopravy. Už sme mohli zaznamenať prvé lode s čistým pohonom na skvapalnený zemný plyn, ale aj vzostup vodíkových cestných vozidiel.“

Smerom k bezpečnej a jednoduchšej budúcnosti

Každý z týchto krokov vpred nás približuje k bezpečnejšiemu a jednoduchšiemu ekosystému mobility. Napríklad letecké taxíky by mohli vytvoriť priestor pre nové trasy a odľahčiť cestnú premávku. „Samo-jazdiace vozidlá tiež predstavujú možnosť, ako zvýšiť bezpečnosť ciest. Samo-jazdiace autá budú medzi sebou komunikovať a koordinovať sa, čo bude mať za následok plynulejšiu premávku a menej nehôd,“ objasňuje Schmal.

V súčasnosti v Spojených štátoch na každých 100 miliónov najazdených míľ pripadá jeden vyhasnutý život. Ešte ubehne veľa rokov, kým plne samostatné autá najazdia dostatok míľ na to, aby sme mohli údaje porovnať. No v roku 2016 spoločnosť Tesla uviedla, že jej mód autopilota, pri ktorom auto samo  vykonáva niektoré činnosti, napríklad automatické točenie volantom, ovládanie jazdy, automatická zmena pruhu a do istej miery autonómna navigácia, je bezpečnejší ako aktuálna norma. Spoločnosť tvrdila, že hoci auto v režime autopilota spôsobilo smrteľnú nehodu, stalo sa tak až po 130 miliónoch najazdených míľ v tomto režime.

Čo je možno najdôležitejšie, nové dopravné prostriedky ponúkajú príležitosť zabezpečiť čistejší vzduch a väčšiu pohodu: „Dopravné prostriedky bez uhlíka pravdepodobne zlepšia celkové zdravie a menej zaťažia životné prostredie,“ vysvetľuje Guillot. „Efektívnejší ekosystém mobility znamená menšiu premávku, menej stresu, hluku a nebezpečenstva.“ Podľa odhadov, ak by každé auto v Spojenom kráľovstve bolo elektrické, emisie krajiny by klesli takmer o 12%.

Kto nesie riziko a zodpovednosť

To, kedy sa tieto technológie budú môcť stať súčasťou našich každodenných životov, závisí od toho, ako dobre budú vedieť prekonať obchodné, kultúrne a práve prekážky. „Vysoké počiatočné náklady a náklady na výskum hrajú v neprospech rozšírenia týchto prostriedkov,“ hovorí Michael Dessulemoustier, partner v spoločnosti Mazars. „Neexistuje žiaden právny precedens pre samo-jazdiace vozidlá, čím vzniká riziko súvisiace so zodpovednosťou za nehody. Hoci si ľudia môžu myslieť, že osobné samostatné drony sú skvelým nápadom, asi sa budú zdráhať do nich nastúpiť.“

Okrem toho, že treba zvládnuť tieto prekážky, musí tiež vzniknúť dopyt po nových dopravných prostriedkoch. Pandémia COVID-19 v sektore mobility otvorila nepríjemné otázky súvisiace s tým, do akej miery je potrebné súkromné a pracovné cestovanie a do akej miery budú v krátkodobom horizonte cestujúci ochotní zdieľať dopravné prostriedky, ak sa tomu bude dať vyhnúť.

Presvedčiť skeptikov

Všetky tieto obrovské skoky so sebou nesú potenciálne problémy, ako uvádza Schmal: „Drony a letecké taxíky môžu vyvolať veľkú neistotu a obavy. Existuje množstvo hrozivých sci-fi scenárov, nad ktorými ľudia premýšľajú. Ľudské bytosti sú naprogramované tak, aby vo všeobecnosti odmietali riziko. Často v prvom rade myslíme na bezpečnosť.“ Rozšírenie takéhoto uvažovania by bol protivetrom pre spustenie nových dopravných prostriedkov, no nemal by ho úplne zastaviť. „Koniec koncov,“ dopĺňa Guillot, „mnohé dopravné prostriedky, ktoré dnes berieme ako samozrejmosť, napríklad vlaky, sa tiež najprv stretli so skeptickými názormi, no keď sa ukázalo, že sú bezpečné, dopyt po nich narástol.“

Aby skeptici zmenili názor, tvorcovia politík a legislatívy musia zabezpečiť, aby akýkoľvek nový dopravný prostriedok skôr než sa dostane na vozovku a na trh spĺňal prísne kritériá v oblastiach relevantných pre dopravu, ako napríklad poistenie, ochrana údajov a zodpovednosť. „Vezmime si potenciálny nárast leteckej dopravy,“ uvádza Guillot, „vyžadoval by si silné regulácie, aby cestujúci mali istotu, že vzdušný priestor je možné bezpečne zdieľať. A ak bude využívanie dronov čoraz častejšie, bude treba zodpovedať otázky o primeraných zákonoch, infraštruktúre, nabíjacích staniciach, leteckých mapách, nehovoriac o koordinácii s existujúcimi mechanizmami riadenia letovej premávky.“

Autá bez vodičov, taxi služba helikoptérou, vodíkový pohon, integrované a reaktívne siete pre drony – tieto riešenia pomaly prestávajú byť sci-fi a stávajú sa každodennou realitou. Médiá sa pri nových technológiách zvyčajne zameriavajú na veľké prevratné objavy: úspešné prototypy, prvé použitie alebo komerčné štarty. No za každým z týchto prelomov stojí množstvo menších krokov, ktoré sú potrebné na to, aby sa doprava budúcnosti stala skutočnosťou. „Práve tieto postupné kroky zabezpečujú konkrétnu implementáciu,“ uzatvára Schmal. „Veľké objavy sú dôležité, no bez malých krokov sa nedá dosiahnuť nič.“