Akým smerom sa uberá mobilita: poučenie zo zdieľaných jázd

V 20. storočí sa väčšina dopravných prostriedkov, či už autá, vlaky alebo autobusy, buď 100% zdieľali alebo 100% vlastnili a využívali súkromne. No v 21. storočí vznikla sivá zóna medzi vlastnením a zdieľaním. Zdieľanie áut, pri ktorom ľudia prenajímajú auto na krátky čas (niekedy aj na hodinu), sa pohybuje v tomto spektre zdieľania a vlastnenia, a na horizonte sa objavujú ďalšie podobné možnosti mobility.

Jedným zo sľubných modelov je zdieľanie jázd. V rušných mestských oblastiach cestujúci zadá svoju východiskovú a cieľovú destináciu do aplikácie a aplikácia mu povie, kde sa nachádza jeho najbližšie nástupné miesto, ktoré je pri troche šťastia len pár metrov od neho. Cestujúceho vyzdvihne vozidlo, v ktorom už môžu sedieť ďalší cestujúci, ktorí idú rovnakým smerom, a následne cestujúci vystúpi v cieľovej destinácii alebo čo najbližšie pri nej. Niektoré globálne značky ako Uber, ktoré spájajú technológie s možnosťami mobility, už zaradili zdieľanie jázd, alebo ride pooling, do svojej ponuky. 

Pre firmy, ktoré prevádzkujú tieto služby, zdieľanie jázd prináša nižšie náklady ako systémy zdieľania áut jednotlivcami. Je to preto, že vozidlá sú zdieľané dvoma alebo viacerými cestujúcimi a nie je potrebné odviesť ich priamo do konečnej destinácie. Vďaka tomu sa znižuje pomer dĺžky využitia auta platiacim zákazníkom na jednu cestu v porovnaní s tradičným modelom zdieľania áut.

„Zdieľanie jázd by sa mohlo stať verejnou alebo súkromnou službou,“ uvádza Olivier Guillot, partner v spoločnosti Mazars, „pričom verejná verzia by mohla nahradiť verejné autobusy. Súkromná verzia by mohla zahŕňať súkromné autá vlastnené vodičom alebo by mohla fungovať ako samostatný vozový park vlastnený centrálnym operátorom.“

Zdieľanie jázd ako budúcnosť mestskej dopravy

Ak zdieľanie jázd využije svoj potenciál, môže so sebou priniesť viacero výhod.

Jednoduchosť a náklady - V rušných oblastiach a počas špičky môže byť zdieľanie jazdy rovnako jednoduché ako zdieľanie auta, ktoré v mnohých mestách už funguje. Keď cestujúci zdieľajú jazdu, môže to byť pre nich lacnejšie ako mať vlastné auto alebo ako tradičné zdieľanie auta.

Účinnosť siete - Zdieľanie jázd môže zvýšiť účinnosť mestských dopravných systémov. Existujú dôkazy o tom, že keď sa skombinuje s tradičnými autobusovými službami a ďalšími formami mestskej dopravy, zlepší sa účinnosť celej siete.

Zníženie emisií - Zdieľanie jázd by mohlo znížiť emisie, keďže má potenciál obslúžiť rovnaký počet jázd s menším počtom áut. Autá tiež môžu byť využité efektívnejšie ako súkromné autá, ktoré sú 95% času prázdne.

Výskum z USA ukázal, že ak služba zdieľania áut využíva palivovo-efektívne vozidlá a má priemernú obsadenosť dvomi cestujúcimi, zabezpečí zvýšenie účinnosti o 66,5% v porovnaní so súkromným autom. To je ešte lepšia energetická účinnosť ako pri väčšine autobusových služieb.

Prekážky pre zdieľanie jázd

Zdieľanie jázd je momentálne relatívne málo otestovaným modelom, ponúka ho len zopár väčších hráčov v odvetví mobility a len v niekoľkých mestách. Situácia by sa však mohla zmeniť, ak bude splnených niekoľko podmienok – organizačných, kultúrnych a technologických.

Kľúčovou výzvou je centralizovaná koordinácia trás. Operátori zdieľaných jázd musia vedieť, kam a na kedy plánovať trasy. Zároveň musia dôkladne zvážiť, ktoré nástupné miesta budú zmysluplné z logistického hľadiska a populárne v časoch najväčšieho dopytu s využitím čo najnižšieho počtu vozidiel, no tak, aby mohli pohodlne obslúžiť čo najviac ľudí. Je to skúška zberu údajov a analytických schopností operátorov (o tom viac nižšie).

Bude tiež potrebné vyhodnotiť, kde je hustota jázd dostatočne vysoká na to, aby zdieľanie jázd bolo realistickou možnosťou. Pri jednej zo simulácií sa vypočítalo, že takmer všetky jazdy v mestách by sa dali uskutočniť zdieľanými autami, ak by hustota jázd bola aspoň 6,5 jázd za hodinu na kilometer štvorcový.

Zdieľanie jázd verzus autobusy

Ak má zdieľanie jázd nahradiť verejne prevádzkované autobusové služby, možno ako klient miestnej samosprávy, samosprávy sa musia naučiť, ako vypisovať tendre a naformulovať zmluvy novým spôsobom, pretože zdieľanie jázd si vyžaduje iné kľúčové ukazovatele výkonu ako autobusy. Peter Cudlip, partner v spoločnosti Mazars, vysvetľuje: „Štruktúra zmlúv pre konvenčné autobusové služby sa zvyčajne zakladá na platbe za kilometre alebo čas, kým zmluvy na autobusové služby na objednávku budú pravdepodobne závisieť od počtu používateľov.“ Miestne samosprávy budú tiež musieť zmeniť spôsob, ako merajú úspech. „Kým metriky „dochvíľnosti“ dobre fungujú pre tradičné autobusové služby, vhodnejšou metrikou pre služby na požiadanie je „čas čakania“,“ vysvetľuje.

Zdieľanie jázd bude vyžadovať aj zmenu kultúry: ľudia dnes zriedkavo zdieľajú vozidlá menšie ako autobusy, no kultúra sa dá zmeniť, tak ako sa to stalo napríklad pri zdieľaní bytov a domov, vďaka čomu vzrástla popularita Airbnb.

Samozrejme pandémia už zmenila normy. Na celom svete sa znížila premávka a hoci sa postupne dostáva na úroveň pred pandémiou, mnohí ľudia využili túto príležitosť na zmenu spôsobu využívania dopravy. Prieskum uskutočnený medzi zamestnancami v Spojenom kráľovstve ukázal, že polovica z nich by sa nevrátila k svojmu bežnému každodennému dochádzaniu.

Pri zdieľaní jázd sa ľudia musia cítiť dostatočne bezpečne na to, aby mohli cestovať vo vozidle s ľuďmi, ktorých nepoznajú, pričom toto spotrebiteľské správanie značne ovplyvnila pandémia COVID-19. „Pandémia by mohla spomaliť potenciál zdieľania jázd, keďže ľudia by mohli chcieť radšej cestovať sami, aby sa vyhli možnej nákaze,“ uvádza Cudlip. „Operátori zdieľaných vozidiel sa musia zaviazať k prísnym zdravotným a bezpečnostným opatreniam, ak chcú, aby sa cestujúci cítili bezpečne, nielen teraz ale aj po pandémii.“

Zdieľanie jázd tiež závisí od technológií. Kým autobusové siete využívajú dôkladne naplánované trasy, ktoré sú najprv zakreslené, a potom celé mesiace či roky vylaďované, prechod na model na objednávku znamená, že vozové parky a siete sa budú musieť prispôsobovať zo dňa na deň, niekedy aj z hodiny na hodinu. „Môže byť náročné predvídať, či vodič príde neskoro alebo dokonca vôbec nepríde, čo by viedlo k nekvalitnej službe pre tých, ktorí prídu včas,“ varuje Cudlip. „To sa však dá čiastočne vyriešiť vďaka umelej inteligencii, ktorá bude predvídať rušné oblasti a hustotu dopravy.“

Úspech operátora na trhu so zdieľanými jazdami bude závisieť od schopnosti analyzovať údaje a vyhodnotiť najefektívnejšie trasy, oblasti a kapacity. Zdieľanie jázd by sa nakoniec mohlo stať súťažou medzi operátormi v schopnosti zbierať a analyzovať údaje.

Ak sa zdieľanie jázd v niektorých oblastiach presadí, nie je dôvod, prečo by sa nedalo použiť na vyriešenie ďalších výziev v oblasti mobility. Dal by sa rovnaký model použiť v logistike, predovšetkým na logistiku poslednej míle? Mohlo by zdieľanie jázd podporiť väčšie zdieľanie verejných a súkromných programovacích rozhraní aplikácií, aby cestujúci v meste dostávali lepšie informácie? „Mnohé pragmatické partnerstvá medzi verejnými a súkromnými aktérmi už existujú,“ uvádza Guillot. „Vždy, keď existuje šanca dosiahnuť obojstranne výhodnú dohodu, ktorá optimalizuje dopravnú skúsenosť a generuje príjmy, je dohoda vždy možná.“