Prijaté zmeny v zákonníku práce v súvislosti s koronavírusom

Štát preplatí 80% platu zamestnanca firmám, ktorých prevádzky sú povinne uzavreté.  

• Príspevok od štátu dostanú zamestnávatelia v súkromnej sfére, ktorí museli uzavrieť prevádzky na základe rozhodnutia krízového štábu. Za každého zamestnanca pracujúceho na hlavný pracovný pomer, ktorý zostal doma na prekážkach v práci, dostanú príspevok vo výške 80% jeho priemernej mzdy, najviac to môže byť 1100 eur mesačne. Súčasne sa mení Zákonník práce tak, aby mali zamestnanci počas prekážky v práci zapríčinenej pandémiou nárok na náhradu mzdy vo výške 80% priemernej mzdy zamestnanca najmenej však vo výške minimálnej mzdy. 
• podmienkou na poskytnutie príspevku je záväzok zamestnávateľa, že zamestnanca najmenej po dobu 6 mesiacov po skončení vyplácania príspevku neprepustí. 

Pre zamestnancov v karanténe a rodičov na OČR, bude hradených po celú dobu 55% z ich hrubej mzdy.

• Výška ošetrovného ostáva vo výške 55% z denného vymeriavacieho základu, pričom pribudla možnosť, že rodičia sa budú môcť pri čerpaní ošetrovného pre striedať. Platí, že o predlžovanie dávky žiadať po novom netreba, len ak sa rodičia v čerpaní dávky vymieňajú. 
• ošetrovné môže poberať rodič do dovŕšenia 11. roku dieťaťa alebo do dovŕšenia 18. roku dieťaťa, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (napríklad ZŤP). V týchto prípadoch nebude potrebné potvrdenie od lekára.
• Zároveň sa zavádza ošetrovné v čase krízovej situácie aj na deti do 16-tich rokov, avšak potrebné bude potvrdenie od lekára, teda sa bude skúmať zdravotný stav dieťaťa.
• Nárok na ošetrovné bude trvať do skončenia potreby ošetrovania/starostlivosti.
• Dopĺňa sa tiež ochrana zamestnanca pred skončením pracovného pomeru a ochrana pri návrate do zamestnania, ak pracovník využije dôležitú osobnú prekážku v práci na ošetrovanie chorého člena rodiny alebo starostlivosť o dieťa. Týkať sa to má aj prípadov zamestnancov, ktorým je nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia. "Zabezpečí sa rovnaká ochrana, ako sa poskytuje zamestnancovi, ktorý je dočasne pracovne neschopný," 
• Zavádza sa štatút nemocenské v karanténe. Upravuje sa výška dávky, ktorá bude od prvého dňa nemocenského vo výške 55 percent a poskytovať ju bude Sociálna poisťovňa.
  V súčasnosti platí, že prvých desať dní platí nemocenské zamestnávateľ, pričom prvé tri dni sú vo výške 25 percent z denného vymeriavacieho základu zamestnanca a ďalej 55 percent z denného vymeriavacieho základu zamestnanca. Nárok na dávku posudzuje lekár aj po novom. 

Predĺženie podpory v nezamestnanosti 

• V oblasti sociálneho poistenia rezort práce navrhol zabezpečiť príjem ľuďom, ktorí poberajú dávku v nezamestnanosti prostredníctvom dočasného predĺženia podpornej doby poberania tejto dávky na viac ako pol roka, pretože tieto osoby si nevedia v čase krízovej situácie nájsť zamestnanie. Toto obdobie sa  predlžuje o jeden mesiac. Vzťahovať sa to bude aj na prípady pred nadobudnutím účinnosti novely Zákonníka práce, aby sa to týkalo všetkých nezamestnaných, ktorých zasiahla mimoriadna situácia okolo nového koronavírusu. 

BOZP 

• Zamestnávateľom tiež majú ubudnúť niektoré povinnosti v čase mimoriadnej situácie, čo sa týka bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Týka sa to napríklad oboznamovacích povinností v prípade BOZP, ktoré má firma, keď prijme nového zamestnanca alebo ho preradí na iné pracovisko.

Nariadený nadčas 

• Z novely Zákonníka práce sa vypustilo ustanovenie, aby zamestnávatelia z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu mohli nariadiť zamestnancovi odpracovanie času, za ktorý mu patrila náhrada mzdy v tomto období. Pôvodne rezort práce navrhoval, aby odpracovanie bolo možné nariadiť najviac v rozsahu 400 hodín v kalendárnom roku. Táto problematika bude riešená inými inštitútmi, ktoré sa upravia v rámci sociálneho dialógu vo firme.

Dovolenka 

• Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej sedem dní vopred, a ak ide o nevyčerpanú dovolenku podľa § 113 ods. 2, najmenej dva dni vopred. Toto obdobie môže byť skrátené so súhlasom zamestnanca

Home Office

• Počas účinnosti opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia nariadených príslušným orgánom podľa osobitného predpisu
  A,zamestnávateľ je oprávnený nariadiť výkon práce z domácnosti zamestnanca, ak to dohodnutý druh práce umožňuje, 
  B, zamestnanec má právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti
  Rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný zamestnancovi oznámiť najmenej dva dni vopred, ak sa so zamestnancom nedohodne na kratšej dobe, a s platnosťou najmenej na týždeň. 
• Stravovanie počas home office - https://www.ip.gov.sk/stravovanie-zamestnancov-pocas-home-office/

Poukázanie  a použitie podielu zaplatenej dane z príjmov

• Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov daňovníka, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, ktorého lehota na podanie uplynie počas obdobia pandémie, možno podať do konca druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.  

• Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný na žiadosť zamestnanca vystaviť potvrdenie o zaplatení dane na účely poukázania podielu zaplatenej dane z príjmov najneskôr do 15. dňa druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie 

•  Počas obdobia pandémie môže každý prijímateľ podielu zaplatenej dane podiel zaplatenej dane použiť aj na pomoc pri zmiernení negatívnych následkov pandémie.  

Hlásenie a ročné zúčtovanie

• Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii, o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky, ktorého posledný deň lehoty na jeho podanie  uplynie počas obdobia pandémie sa podáva v lehote do konca druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie a v tejto lehote je daň z príjmov aj splatná.  

• Ročné zúčtovanie a výpočet dane z príjmov  ktorého lehota vykonania uplynie počas obdobia pandémie, vykoná zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný doručiť zamestnancovi doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní najneskôr do konca druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.    

• Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za druhý kalendárny mesiac po skončení obdobia pandémie, vráti rozdiel medzi vypočítanou daňou z príjmov a úhrnom zrazených preddavkov na daň z príjmov v prospech zamestnanca a vyplatí zamestnaneckú prémiu, daňový bonus alebo jeho časť a daňový bonus na zaplatené úroky alebo jeho časť.

Odklad platenia poistného pre SZČO a zamestnávateľov

• Poistné, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ alebo povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, ktorí vykazujú pokles čistého obratu alebo pokles príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti o 40 % a viac, za marec 2020 je splatné v termíne do 31. júla 2020, a to aj, ak v čase platenia poistného už platiteľ poistného nie je zamestnávateľom alebo povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Ak zamestnávateľ a SZČO zaplatia toto poistné v novom termíne a v správnej výške, nebudú za to sankcionovaní.