Výpočet uhlíkovej stopy vašej spoločnosti: ako chápať emisie v rámci rozsahu 1 a 2

Na vykonanie uhlíkového auditu firmy je potrebné nastaviť projektový režim, štruktúrovaný zber a analýzu údajov a uvedomiť si, čo chcete komunikovať a zlepšiť.

Tri hlavné dôvody analýzy

Prvým dôvodom je, že predpisy ukladajú čoraz väčšiemu počtu spoločností povinnosť poskytovať údaje o kompletnej uhlíkovej stope (rozsah 1, 2 a 3). Smernica CSRD, o ktorej sme už hovorili, rozšíri počet spoločností, ktoré si musia vypočítať firemnú uhlíkovú stopu. Ak na to budete myslieť vopred, získate konkurenčnú výhodu, pretože budete vyčnievať z davu. Vaši zákazníci, partneri a investori si vás budú viac vážiť. Starostlivosť o  environmentálne výsledky sa stáva nevyhnutnosťou, pretože požiadavky CSR rastú.

Po druhé, ak uhlíkovú stopu sprevádza plán dekarbonizácie overený profesionálnymi tretími stranami (napríklad iniciatívami SBTis), spoločnosť môže výrazne posilniť svoju značku zamestnávateľa, pretože preukáže, že jej záleží na životnom prostredí. Väčšinu zákazníkov, partnerov a spotrebiteľov uistia dobré a overiteľné environmentálne zámery vašej spoločnosti.

A do tretice, výpočet a zníženie uhlíkovej stopy umožní vašej spoločnosti nadobudnúť odolnosť. Ako vidíme v prípade energetickej krízy, celé hospodárstvo je založené na uhlíkovej energii. Ak sa vašej spoločnosti podarí postupne sa odpútať od tejto závislosti, bude mať veľké šance stať sa udržateľnou, pretože bude bezpečnejšia ako spoločnosti, ktoré na nebezpečenstvo nedostatku alebo nedostupnosti zdrojov nemysleli.

Čo sú skleníkové plyny?

Teraz, keď sme si povedali niečo o rámci, poďme si povedať niečo o obsahu. Kjótsky protokol definoval sedem skleníkových plynov rozdelených do dvoch kategórií, nefluórované plyny a fluórované plyny. V prvej kategórii nájdeme známy oxid uhličitý (CO₂), metán (CH₄) a oxid dusný (N₂O). V druhej kategórii nájdeme fluórované uhľovodíky (HFC), perfluórované uhľovodíky (PCF), fluorid sírový (SF₆) a fluorid dusitý (NF₃). Všetky tieto plyny sú prirodzene prítomné v atmosfére, ale ich emisie sa dramaticky zvýšili v dôsledku ľudskej činnosti.

Ako analyzovať vplyv skleníkových plynov?

Tieto skleníkové plyny vzhľadom na svoje chemické vlastnosti nemajú rovnaký dopad na klímu. Aby sme ich mohli analyzovať, používame potenciál globálneho otepľovania (GWP), čo je pomer vyjadrujúci vplyv množstva skleníkového plynu na zmenu klímy v porovnaní s rovnakým množstvom oxidu uhličitého. Zvyčajne sa vyjadruje za obdobie 100 rokov. Oxid uhličitý má vždy GWP 1. Metán má GWP (za 100 rokov) 27,9, čo znamená, že napríklad únik jednej tony metánu je ekvivalentný emisii 27,9 ton oxidu uhličitého. Podobne jedna tona oxidu dusného, napríklad z hnoja, zodpovedá 273 tonám oxidu uhličitého. To vysvetľuje význam písmena „e“' v žargóne, ktorý používame pre uvádzané jednotky meranej uhlíkovej stopy – CO2e znamená ekvivalenty emisií CO₂.

Pri výpočte emisií spoločnosti sa potom pozrieme na údaje z činností (napr. spotreba energie, počet druhov odpadov, kilometre najazdené zamestnancami) a vynásobíme ich emisnými faktormi, čo sú pomery zodpovedajúce množstvu skleníkových plynov vypustených danou jednotkou činnosti. Často ich zverejňujú nadnárodné inštitúcie, univerzity alebo vlády a vyjadrujú sa v kg alebo tonách CO₂.

V týchto výpočtoch rozlišujeme emisie rozsahu 1, rozsahu 2 a rozsahu 3. Niekedy je problém úspešne zozbierať údaje o spotrebe pre prvé dva rozsahy, spoločnosti totiž nemajú vždy prístup k meracím zariadeniam, niektoré spotreby môžu byť vykazované len vo finančnom vyjadrení atď. Riešenia na prekonanie týchto nedostatkov existujú vo forme vopred vypočítaných kvalifikovaných odhadov, ktoré ponúka dôveryhodný softvér určený špeciálne na tento účel.

Trochu histórie na záver

Všetko, čo sa dá zmerať, sa dá zlepšiť. Práve s ohľadom na toto príslovie je potrebné pochopiť metódy výpočtu uhlíkovej stopy. Systém výpočtu uhlíka sa riadi základnými princípmi modelu finančného účtovníctva, ktorý vytvoril Amatino Manucci v 13. storočí. Začiatkom nášho tisícročia francúzsky inžinier Jean-Marc Jancovici v spolupráci s Francúzskou agentúrou pre životné prostredie a energetický manažment (Ademe) vytvoril takzvanú metódu „Bilan Carbone“, ktorej cieľom je účtovať emisie uhlíka vyvolané činnosťou spoločnosti . Táto metóda bola neskôr medzinárodne popularizovaná Protokolom o skleníkových plynoch. Aj keď bolo uhlíkové účtovníctvo medzi odborníkmi známe, povedomie verejnosti bolo pomerne nízke. Až v roku 2004 spustila spoločnosť British Petroleum propagačnú kampaň zameranú na uhlíkovú stopu jednotlivca. Cieľom bolo povzbudiť jednotlivcov, aby znížili svoju osobnú spotrebu – takýto prístup by bol chvályhodný, keby nezastieral úlohu podnikov a hospodárskeho systému pri emisiách CO2. Napriek pôvodným zámerom a autorstvu bol vývoj v oblasti uhlíkového účtovníctva a auditu skutočne úspešný, najmä preto, že je teraz prítomný v európskych smerniciach (CSRD) a od roku 2021 musí viac ako 50 000 európskych spoločností uvádzať vo svojej mimofinančnej správe časť o uhlíkovej stope.