Prečo naše rozvojové programy staviame na morálnych hodnotách?

Každý z nás, či si to uvedomuje alebo nie, má v sebe vytvorený určitý vnútorný hodnotový systém, ktorý by sme mohli nazvať akýmsi „kompasom“ pre uskutočňovanie každodenných rozhodnutí. Umožňuje nám zorientovať sa v neprehľadných situáciách, kedy je naše rozhodovanie vystavené skúške kongruentnosti. Ako modelovú situáciu môžeme uviesť napríklad rozhodnutia, pri ktorých môžeme pocítiť pokušenie rýchleho zisku niečoho. Môžu to byť peniaze, tovar alebo akákoľvek výhoda, ktorá nám jednoducho neprináleží. Naše rozhodovanie a konanie je tak vystavené testu, či aj v takýchto situáciách dokážeme zachovať chladnú hlavu a svoje hodnotové smerovanie. Tento systém hodnôt sa formuje v každom z nás kontinuálne a vplývajú naň nasledovné faktory:

1. Socializácia

Jedným z hlavných aspektov socializácie je osvojovanie si morálnych noriem a hodnôt. Počas socializácie si zvnútorňujeme hodnoty a normy, ktoré uznáva komunita, v ktorej pôsobíme. Prostredníctvom rodiny, školy, rôznych záujmových organizácií, náboženských inštitúcií a pod. si už od detstva osvojujeme hodnoty, ktoré formujú náš vnútorný hodnotový systém.

Socializácia je proces, v rámci ktorého sa jednotlivec postupne začleňuje do spoločenstva, resp. spoločnosti. Ide najmä o procesy sociálneho učenia, prostredníctvom ktorého si človek osvojuje sociálne normy, hodnoty, postoje a formy sociálneho správania (teda aj morálne princípy a určité štandardy správania). Najznámejšie sú nasledovné spôsoby osvojovania si hodnôt a postojov:

1. Imitácia – napodobňovanie správania, konania nejakého vzoru („živého“ vzoru alebo aj symbolického vzoru – napr. prezentovaného v médiách, v konkrétnej firemnej kultúre, alebo v danej komunite a pod.). Imitácia je väčšinou neúmyselná.
2. Identifikácia – vnútorné stotožnenie sa s konkrétnou osobou, firmou, kultúrou, komunitou, svojim vzorom, alebo nejakým inšpiratívnym človekom. Identifikácia je o hodnotovom stotožnení sa.
3. Preberanie sociálnych rolí a úloh v rámci osobného i profesijného života, ktoré býva spojené s osvojením si určitých zásad, predpokladov, noriem, spôsobov správania a pod., spojených s danou rolou, napr. rola matky alebo rola lídra, prípadne spojených so sociálnou úlohou.

Ďalším zo spôsobov formovania hodnotového rebríčka sú morálne vzory.

2. Morálne vzory

Je to efektívny spôsob, ktorý vychádza z úvahy, že ak ja sám budem vzorom skutočného žitia svojich hodnôt, budem tým vplývať na ľudí, s ktorými prídem do kontaktu a so svojimi pevnými morálnymi hodnotami ich postupne privediem k tomu, aby aj oni napodobnili môj príklad a moje správanie. Ako príklad môžeme uviesť lídrov, ktorých môžeme vnímať ako morálne autority. Napr. Ján Pavol II., Nelson Mandela, Martin Luther King, Ľudovít Štúr a podobne. Takáto úvaha je spojená s pozitívnym, etickým vzorom. Etický vzor je konkrétnym vzorom pre konanie a správanie a sú u neho obyčajne vyzdvihnuté tie stránky osobnosti, ktoré sú v danej spoločnosti najviac cenené. Je to napríklad lojalita, tvorivosť, čestnosť, pracovitosť a pod. Prostredníctvom pozitívnych, etických vzorov môžeme presadzovať žiadúce hodnoty, ktoré by mali viesť k morálnemu konaniu. 

Protikladom pozitívnych vzorov sú negatívne vzory. Tie nás nútia zamyslieť sa nad svojím konaním. Na základe negatívneho príkladu sa z nich snažíme poučiť a formovať si náš hodnotový rebríček tak, aby sme takémuto nesprávnemu správaniu a konaniu predchádzali.

Výskum J. Kouzesa a B. Posnera, ktorý uskutočnili v oblasti tzv. pozitívnych a negatívnych vzorov poukazuje na skutočnosť, že ľudia majú väčšiu tendenciu učiť sa a efektívnejšie si vytvárať svoj osobný hodnotový rebríček na základe kombinácii pozitívnych a negatívnych vzorov. To znamená, že v procese morálneho vývoja zohrávajú dôležitú úlohu okrem pozitívnych vzorov aj tie negatívne. A práve tieto oblasti, ako napríklad identifikácia a klarifikácie hodnôt, etické rozhodovanie, morálna imaginácia (morálna predstavivosť) a ďalšie, v našich rozvojových programoch, ktoré ponúkame cez našu novú službu Leadership & reziliencia, aktívne rozvíjame.

Ďalším faktorom, ktorý zásadným spôsobom vplýva na formovanie našich hodnotových preferencií, je proces klarifikácie hodnôt.

3. Klarifikácia hodnôt a kongruencia

Klarifikácia hodnôt je proces, v ktorom si jednotlivci vyjasňujú svoje hodnotové preferencie a ich význam vo vzťahu k iným hodnotám. Hodnoty sa menia na základe našich životných skúseností. Hlavným cieľom procesu klarifikácie hodnôt je rozpoznanie týchto zmien a uvedomenie si ich vplyvu na naše konkrétne konanie. Klarifikácia hodnôt nám nenapovie, ktoré hodnoty by sme mali vyznávať, ale nám poskytne uvedomenie, prostredníctvom ktorého rozpoznáme, ktoré hodnoty sú pre nás dôležité.

Hodnoty sú pre nás tak dôležité, že ich pred svetom neschovávame, ale za vhodných okolností sme ochotní (dokonca po tom túžime) o nich pred ostatnými hovoriť. Súčasne naše hodnoty prechádzajú dôkladným myšlienkovým procesom, v ktorom sa zvažujú všetky pre a proti a dôsledky rôznych rozhodnutí a postojov. Snažíme sa urobiť rozhodnutie, ktoré je naše vlastné a nie utvorené pod tlakom okolia a autority. Naše správanie sa teda zakladá na našich hodnotách. Nehovoríme len, že nejaké veci sú pre nás dôležité, ale tieto názory a preferencie sú jasné z toho, ako žijeme naše životy. „Stávame sa tým, čo opakovane robíme.“ povedal Aristoteles.

Práve z toho dôvodu dávame aj v našich rozvojových programoch veľký dôraz na uvedomenie si vlastných hodnôt, ich identifikáciu, klarifikáciu a rozvoj kongruentného konania aj cez techniky identifikácie, klarifikácie a morálnej imaginácie, ktoré majú v oblasti leadershipu a reziliencie svoje dôležité miesto.