Ako využiť behaviorálnu analýzu pri riešení otázky udržateľnosti?

Je veľmi pravdepodobné, že v blízkej budúcnosti budú autá, spotrebiče v domácnostiach a mnohé ďalšie produkty a systémy energeticky efektívnejšie. V tomto dôsledku by v niektorých segmentoch bolo logické očakávať zníženie uhlíkovej stopy. Žiaľ, tento utopický pohľad nezahŕňa kompenzačný problém, tzv. "rebound efekt" – fenomén, ktorého sa ekonómovia a klimatológovia vo všeobecnosti obávajú.

Rebound efekt (alebo efekt odrazu), tiež známy ako "Jevonsov paradox", podčiarkuje skutočnosť, že zakaždým, keď nám inovácia umožní spotrebovať menej energie alebo materiálu, môžeme mať tendenciu zvyšovať svoju spotrebu.

Napríklad pokles ceny nízkoenergetických LED lámp a zjednotenie ich plošného využitia vedie k menšej obozretnosti z hľadiska používania. To kompenzuje alebo dokonca potlačuje potenciálne úspory energie, na ktoré bol výrobok pôvodne navrhnutý. Rebound efekt možno pozorovať aj nepriamejšie, pokiaľ ide o spôsob, akým sa následne využíva ušetrená energia, peniaze alebo čas: ak technológia umožňuje znížiť spotrebu paliva auta na polovicu, môže to na druhej strane povzbudiť človeka k tomu, aby si kúpil druhé auto a/alebo používal svoje vozidlá vo väčšej miere.

To podčiarkuje zásadný význam, ktorý môžu mať naše každodenné rozhodnutia pre naše konanie, a tým aj pre životné prostredie. V skutočnosti, pokiaľ ide o znižovanie našej ekologickej stopy v záujme udržateľnosti, pozornosť by mala byť v prvom rade zameraná na spotrebiteľa energie a až potom na otázku energetickej účinnosti.

Na uprednostnenie behaviorálnejšieho prístupu k tejto ekologickej téme je možné jednoducho integrovať koncept "nudging" (ang. postrčenie) – jemného stimulu pre jednotlivca alebo spotrebiteľa, aby zmenil svoje správanie. Zavedenie „zelených postrčení“, ako napríklad poskytovanie jasného a okamžitého prehľadu o ich spotrebe energie ľuďom, by mohlo byť účinným nástrojom na podporu inovácií zameraných na efektívnosť a na podporu udržateľnejšieho spôsobu života.